ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Králi nie sú jednakými pánmi, ale za to všetci jedia koláče bez práce. Niektorí africkí králi vládnu len jednou obcou, lež predsa hodujú na mozoľoch svojich poddaných. Za kráľa volia si divosi toho, kto je najmocnejším telesne, vlastne často volí silák sám seba a ostatní musia ho uznať za svojho pána, ktorý vládne nad ich majetkom a životom. Jestli sa najde smelý chlap, ktorý kráľa porazí, obyčajne stane sa kráľom, kdežto starý kráľ musí sa ztratiť od hanby a potupy.

Africkí králi držia si okrem toho mnoho žien, ktoré musia na nich pracovať a o ich pohodlie a blaho starať sa. Jestli sa ktorá ženská zapáči kráľovi, jednoducho si ju vezme. Alebo, jestli dačo potrebuje, poddaní mu to musia dať, jestli totiž majú. Stáva sa nie zriedka, že keď nejaký cestujúci obchodník zavíta do krajiny a má tovar, ktorý sa kráľovi páči, poddaní mu to musia kúpiť, pravda nie za peniaze, lebo tých neznajú, ale za slonovú kosť, kravy, kozy, ovce alebo za iný ich majetok. Kráľ si potom hovie za celé mesiace, vyvalujúc sa po tráve a jediac a pijúc ustavične medzi jeho ženami. Najcennejším tovarom pre kráľov afrických sú rozličné pestro barevné látky na šaty, zbraň, pálenka a doháň. Ktorý navyknul na pálenku, ten za ňu dá celý majetok svojej krajiny, a potom pije, kým len zásoba stačí.

Medzi zahálaním však kráľ vodí svojich bojovníkov na vojnu, aby dačo mohol ukoristiť, a z času na čas vydržuje súdy, aby vyrovnal spory medzi svojimi poddanými. Sediac a kúriac na nejakom tróne, žalobníci i obžalovaní idú pred neho a on ich súdi a trestá. Kto má majetok, ten sa môže často vykúpiť zaplatením pokuty do kráľovho vrecka.

Všetky dôchodky krajiny berie si kráľ. Keď na príklad dakto chce prejsť cez jeho krajinu alebo tam obchodovať, musí kráľovi poslať nejaký dar, ale dar musi byť taký, aby kráľa uspokojil. Peňazí neprijmá a z tej príčiny cestujúci musia nosiť sebou značné zásoby blýskavých hračiek, zrkadiel, červeného plátna, pálenky, nožíkov a podobných predmetov, ktorými kráľa uspokojujú.