ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Tragická udalosť v Burme

Východne od Indie leží kraj zvaný Burma, ktorý je ešte málo známy. Obyvatelia Burmy sú polodiví Mongoli, ktorí sú pod anglickým nadpánstvom. V tomto území je mnoho divých zverov, medzi ktorými najdravejšími sú tigri, pre ktorých je cestovanie po Burme nebezpečné. Tigri sú tam takí odvážliví a draví, že prepadajú záprahy, a cieľom vzájomnej pomoci, vozkári obyčajne čakajú kým sa ich viac nasbiera a tak spolu cestujú. Ale tiger nenie jediným nebezpečným zverom. Je tam aj mnoho divých slonov, byvolov a iných zverov, ktoré sú ľuďom nebezpečnými.

Obyvatelia Burmy žijú v stálom nebezpečenstve, keď buďto cestujú alebo keď idú za svojou robotou po lesoch. Na svoju obranu nosia vždy velikánske nože, a jestli ich noc zastihne v divine, nocujú na stromoch, kde si pripravia k tomu cieľu lešenia. Anglická vláda dala postaviť u telegrafických línií drevené búdy, v ktorých by robotníci a zamestnanci mohli v bezpečnosti odpočívať. Búdy tieto postavené sú na stĺpoch a pozostávajú z dvoch komôr. Obloky a dvere dajú sa zatvoriť drevenými haspami, a po prípade možno ich lepšie pripevniť silnými žrďami z vnútra.

Niekoľko míľ od Sampillay táborili pred dvoma rokmi domorodci, ktorí sbierali pre Angličanov vlákna upotrebované k výrobe povrazov. V súsedstve postavená bola jedna taká búda, v ktorej mienili bývať dočasne. Neboli tam ešte dlho, keď velikánska črieda slonov prebehla tým smerom, a Burmanci museli utekať, aby neprišli do cesty slonov, lebo tí by ich iste podlávili. Jedna žena, ktorá mala sebou dieťa, nestačila dosť rýchle uchodiť, lež na jej šťastie hodila sa za skalu, ktorej zvery vyhýbaly, a tak sa zachránila.

Keď Burmanci došli ku búde, oddýchli si a začali sa tam usalašovať. Batožinu vyniesli si hore do komory, a jeden z nich šiel pre vodu, aby si navarili ryže. Jedna zo žien, menom Ma Pju, vypožičala si od muža dlhého noža, aby si mohla ním uťať kus dreva a ustrúhať lyžicu k jedeniu.

Ale nezašla ďaleko od búdy, keď uzrela na vršku jekéhosi veľkého zvera, ktorý smerom ku nej bežal. Nastrašená žena obrátila sa a čo jej len nohy stačily, ponáhľala sa nazad ku búde, kde rýchle upozornila ostatných na nebezpečie, a pochytiac svoje dieťa, bežala hore schodami do vyšnej komory. Ostatné ženy ju nasledovaly. Dvaja chlapi vytiahli svoje veľké nože, aby ženy ochránili. Posledný z chlapov videl jako obrovský tiger vyskočil z húštiny rovno na schody, a sotva čo ten chlap zatvoril za sebou dvere, keď už tiger na ne škriabal svojimi pazúrami, pričom hrčal a ňuchal.

Burmančania boli prestrašení, lebo videli teraz, že žrď, ktorou sa dvere bezpečne privierajú, nebola tam. V rýchlosti skočila jedna zo žien ku dverám, ktoré tie dve izby delily a vybrala z nich žrď, ktorou teraz pripevnily dvere, pred ktorými sa tiger nachádzal. Teraz už cítili sa byť bezpečnejšími a vykrikovali na tigra, ktorý driapal na dvere tým horlivejšie. Tiger, ani čo by bol mal rozum, odišiel od dvier a obíduc chalupu, proboval teraz druhé dvere, ktoré driapal a škriabal náramne. Vo chvíli jedna z desák vypadla. Dvere boly totiž sbité z malých desák, ktoré sa v prostriedku priečily. To posmelilo tigra a začal ešte viac útočiť na dvere, a netrvalo to dlho, čo vylámal takú veľkú dieru, že ho bolo vidno cez ňu.

„Hore ku streche s deťmi!“ kričali teraz chlapi na svoje ženy, zároveň postaviac sa ku diere tak, aby mohli tigra svojimi dlhými nožami privítať.

Tiger vstrčil do diery hlavu, aby sa obzrel po chyži. Dvaja Burmani zaťali nožami, mieriac tigrovi do hlavy. Ale jeden nôž zaťal sa do dreva, a druhý odrazil sa od nosa zvera. Chlapi nečakali ďalej, ale odskočili od diery a liezli po stĺpoch búdy hore na poval pod strechu. Ma Pju podala svoje dieťa medzitým iným ženám na povalu a potom aj ona liezla hore stlpom. Lež v tom okamihu dvere vyvalené boly tigrom, ktorý od boľasti sebou metal šialene, lebo nôž mu bol zaťal až do kosti nosa, a pritom dvere vylomil. Ma Pju rýchle liezla, ale tiger bol ešte rýchlejším. Vyskočiac, zasiahnul jedným pazúrom nešťastnú ženu a strhnul ju dolu. Žena padla na tigra, svalila sa s neho, a potom skočila na nohy, aby uchodila, lež tiger ju mal v okamihu pod sebou.

Ma Pju teraz kričala na svojho muža, aby ju zachránil, no ten bol od strachu jako porazený. Ešte raz vykríkla v smrteľnom strachu a v tom istom okamihu tiger zahryzol jej do krku a prelomil jej väzy. Potom pomaly začal trhať telo ženy a žrať.

Za dlhý čas dívali sa ostatní Burmani na to hrozné divadlo, ale žiaden z nich neopovážil sa ničoho podujať. Všetci zostali ticho, aby na seba nepritiahli pozornosť tigra. Trámy povala boly len asi deväť stôp nad dlážkou a tiger do takej výšky ľahko vyskočí. Báli sa teda, že aj ich z trámov postrhá a usmrtí.

Keď sa tiger nažral, povstal a pozeral hore na prestrašených ľudí. Potom pomaly kráčal ku dverám, a Burmani si oddýchli, lebo mysleli, že už odíde. Ale u dvier postál, obzrel sa znovu na ľudí hore na trámoch trasúcich sa, a vrátil sa ku roztrhanej mrtvole, ktorú pochytil do pisku a vyniesol z chyže. Burmani slyšali jako pod tigrom vrzgajú schody, po ktorých šiel dolu. Za chvíľu boli ticho, a ľudia nazdávali sa, že sa tiger vzdialil.

Burmanom odľahlo na srdci, a začali sa rozprávať. Chceli už aj schádzať dolu, keď tiger vbehnul a obzeral sa. Patrne očakával, že najde ľudí už dolu. Zlostne pozeral hore na nich, ale bol sýty a zaiste ťažilo sa mu hore skákať, aby ich dolu postrhal. Za dlhší čas pozeral na nich, oblizujúc si pisk, a potom zas odišiel.

Teraz nevedeli si Burmani radi. Hore sotrvať nebolo pohodlným, a dolu ísť zas obávali sa, lebo dravec mohol sa vrátiť každým okamihom. Jestli hore zostanú, dvere zostanú otvorené a tiger môže sa zas vrátiť a pozabíjať ich. Ale jako nahradia polámané dvere, a čím ich pripevnia?

Dlho neodvážil sa nikto sostúpiť, no konečne po jednom poschádzali so svojich hambalkov. Cez obloky pozerali opatrne, či dakde tigra neuzrú. Tigra nikde nevideli. Tak sobrali svoje deti a zásoby a postaviac ženy a deti medzi seba, Burmani dali sa na útek smerom ku mestu Nyankydhaw.

Keď svoje dobrodružstvá povyprávali v meste, vystrojená bola výprava, ktorá mala tigra vystopovať a zabiť. Tridsať Činsov a Burmanov, ozbrojených oblukami a šípami a nožami vybralo sa ku miestu, kde sa tiger utiahol s mrtvolou predošlého dňa. Na pár sto stôp od búdy našli kúsky roztrhanej mrtvoly nešťastnej ženy. Ale tigra nemohli vystopovať. Tak pozostatky ženy pochovali a vrátili sa do Nyankudhaw.

O niekoľko dní pozdejšie zjavil sa u mesta tiger, ktorý počínal si neobyčajne odvážlive. Burmani, aby ho prilákali, priviazali ku stromu teľa na noc. Teľa bučalo a jeho hlas prilákal dravca. A to bol jeho koniec, lebo keď sa ku teľaťu priblížil, Burmani z úkrytu strelili do neho veľký počet šípov, a potom ho pikami a nožami dobili. Na nose tigra vidno bolo veľkú ranu, po ktorej poznali, že je to ten istý tiger, ktorý bol ženu usmrtil a ktorému jeden z Burmanov bol zaťal nožom do pisku.