ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V roku 1913 odviezli francúzski žandári do Algerii v Afrike mladíka, ktorý je jedným z najodvážlivejších zlodejov v dejinách Francúzska. Tam ho zavreli do toho najsilnejšieho a najprísnešieho väzenia. Trestanec osvojil si meno grófa Monte Christa, ale jeho pravé meno je Juraj Boucher.

Boucher bol vtedy dvadsať jeden ročným. On nastúpil dráhu zlodejstva už vo svojom detinstve. Keď bol dvanásť ročným, pristúpil ku nebezpečnej lúpežníckej bande, ktorá prevádzala rozličné krádeže a zbojstvá. Kým dosiahol svoj dvadsiaty rok, bol jedenásť ráz posúdený pre zločiny. Sedem ráz posúdený bol vo Francúzsku a štyri razy v Belgicku.

V roku 1905 vzali ho za vojaka a poslaný bol do Afriky ku alžírskemu pluku, ktorý pozostáva zo samých trestancov. Tam vyvolal vzburu a zavreli ho do trestnice, z ktorej však ušiel a vrátil sa do Paríža, kde znovu započal zlodejstvá páchať. Cez more dostal sa na lodi, na ktorej slúžil za topiča.

O krátky čas ho polícia ulapila a chceli ho poslať nazad do Afriky, ale predbežne zatvorili ho v starodávnom strašnom žaláry v Marseilles, ktorý stojí pri mori. Jedného dňa, keď trestanci vodení boli po rampartoch, Boucher skočil do mora s výšky sto stôp a ušiel. Strážnici mysleli, že sa utopil, lebo ho nevideli plávať. On totiž plával pod vodou do neuveriteľnej diaľky, aby strážnici nemohli na neho strieľať. Z času na čas vystrčil nos z vody, aby si oddýchnul, lež strážnici to nezbadali. Tento zázračný útek získal mu názov Monte Christa.

Pozdejšie dopúšťal sa Boucher všelijakých zlodejství v Paríži, a keď ho konečne polícia vystopovala a prepadla, bránil sa zúfale a ťažko ranil siedmych policmanov, lež konečne ho premohli a poslali zpiatky do Afriky, kde ho do železnej klietky zamkli a dňom nocou strážili. Ale jakýmsi nepochopiteľným spôsobom zadovážil si kus ocele, ktorou na vrchu klietku prepílil a ušiel. Jako to mohol previesť, to sa nedá vysvetliť. Tento raz zaviezol sa na lodi do Španielska, kde hneď začal lúpežiť, a keď ho chytali, ušiel do Francúzska a v Paríži započal svoje remeslo, lež istý policajný špión, ktorý sa vydával za zbojníka a so zbojníkmi obcoval, prezradil Bouchera. Poneváč bol za nebezpečného zločinca považovaný, veľká sila žandárov a polície išla ho chytať, a po tuhom boji ho aj ulapili. Ale pritom postrieľal siedmych žandárov, a keď už nemal viac nábojov, bojoval nožom a dopichal štyroch iných. Odteraz ho budú dvojnásobne strážiť. Ale Boucher chvastá sa, že niet toho žalára, z ktorého by on neušiel. Poverčiví ľudia hovoria, že Boucher musí mať zlého ducha na pomoci. Po dobrom by vraj nemohol také kúsky vystrájať.