ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Svadba odbýva sa rozmanitým spôsobom u rozličných národov a kmenov. U Kafrov, ktorí bývajú v južnej Afrike, v obyčaji je, najprv vystrojiť poriadnu hostinu. Svadobníci jedia a pijú za pár hodín bez prestania a potom dajú sa do tancu. Aby si bosé nohy neuráňali, svadobníci vyskakujú po hnoji alebo sene a prachu. Hudba deje sa na jednej píšťali, pár trúb, robených z rohov, a jeden lebo dvaja drngajú na strune, ktorá je pretiahnutá na obluku. Svadobníci výskajú, vreštia a skáču ani šialení kým sa nevysilia.

Konečne nasleduje sobáš. Otec lebo príbuzní mladej nevesti napomína v dlhej reči mladého zaťa, aby svoju budúcu ženu nebil a aby jej nedal hladovať. Z anglického úradu, ktorý tam vládne, príde policajný sluha, ktorý v mene zákona pýta sa nevesty, že za koho sa vydáva. Táto nožom ukáže na svojho budúceho a rečie: „Za toho chlapa.“ To je celá ceremonia, po ktorej mladoženích zaplatí anglickej vrchnosti daň od svojej chalupy, do ktorej sa so ženou utiahne, a svadba je skončená.

Mladoženích vymieni si vopred, že koľko kráv alebo oviec a kozí mu musí žena priniesť do vena. Ovšem, toto platí len u Kafrov. Iné kmeny africké majú iné zvyky a obyčaje. Dakde si mladoženích musí ženu kúpiť za kravu, alebo si ju musí dakde ukradnúť. Kým u jedných kmenov majú len po jednej žene, u iných má ich muž viac a tým mu je lepšie, lebo ženy musia na neho pracovať a ho opatrovať ani vtáčka.