ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Darina mala toľko dobrého vkusu, že sa na cestu do Pešti nevyobliekala do svojej chudobnej parády, ale že si vzala už obnosenejší sivý kostýmček, v ktorom sa tak znamenite uplatnila jej vysoká, ale plná postava, že Forrayčka so závistlivou žiarlivosťou hľadela na krásne dievča. Myslela si, že jej brat si mohol i horšie vybrať.

Blanka sa Darine len teraz začala ukazovať vo svojej pravej podobe. Bola to plnokrvná Peštianka; hľadela zo života vybrať, čo mohla. Bola tiež šumná, asi tridsaťročná, trochu pričervenej tváre, dosť vysoká, ale trochu pritučná. Robila dojem džentrydámy, čo bol i jej úmysel. Rečou i držaním správala sa veľmi nenútene, hovorila vždy pomaly a veľmi hlasno v hocijakom okolí, ako keby nebolo nikoho v blízkosti, čím chcela preukázať, že vôbec nijakého cudzieho nemá za nič, ako keby ani v miestnosti nebol. Ruky a nohy mala nepekné, kostnaté. Bola ukrutne a schválne prostoreká, vykričala každú tajnosť, namýšľajúc si, že v tom je charakter.

Darina sa jej pýtala, čo si má vziať so sebou do Pešti.

— Nič, duša moja. Čo by si si ty mohla vziať, čo by si mohla v Pešti obliecť? Tvoje vechtíky ty len nechaj tu. V Pešti ti kúpime všetko potrebné. Brat mi dal na to potrebnú sumu. Veď ťa neberie pre tvoje bohatstvo, ale pre tvoje telo, — pritom ju so smiechom uštipla do plného ramena.

Darina sa zapálila, poznámka o tele jej veľmi zle padla; pripadala si, ako keby ju niekto kupoval podľa váhy.

— Tak nevezmem si nič, ani bielizeň.

— Tvoja bielizeň! — smiala sa Blanka, vyškerujúc silné biele zuby. — Veď nemáš ani tušenia, čo sa teraz nosí!

— Myslím, že mám niekoľko pekných kúskov, čo som si sama vyšila, — bránila sa Darina.

— Tak máš? Veď uvidíš v Pešti, čo je to hodno. Čo ty môžeš v zapadnutej dedine vyšpekulovať z niekoľkoročných módnych žurnálov!

Cestovali prvou triedou a boli samotné v celom oddelení vozňa. Keď sa pohodlne pousádzali, Blanka sa pýtala:

— Rina, bola si už niekedy v Pešti, alebo v inom veľkom meste?

— Bola som v Bratislave dva-tri razy.

— Tak, to je tiež veľké mesto! Nevedela som to. Akiste podľa toho chápeš veľkomestský život. Bola si už zamilovaná, mala si milého, vieš, čo je láska? — vyzvedala sa Forrayčka s tým väčšou úľubou, čím väčšmi pozorovala na Darine, že sú jej takéto otázky nemilé!

Darina, premáhajúc sa, usmiala sa.

— No, čo je láska, to asi viem; veď mám už dvadsaťdva rokov. Ako žiačka som bola zamilovaná do učiteľa.

— Ach, ach, to je nebezpečné! Nakoniec to bol katechéta?

— Nie práve. Veľmi som bola zamilovaná celý týždeň do profesora prírodných vied. Mal také pekné fúziky!

— Sapristi!^[20] Nuž to sú detinstvá. A nemala si viac s nikým pomer?

Darina pokrútila hlavou, že nie, nedalo jej hovoriť pre nevoľnosť.

— Duša moja, ty ma klameš. Mne môžeš všetko povedať, neboj sa. Viem, že si môjho brata neberieš z lásky, na to je ten chlapík prišpatný. Chceš prísť do lepších pomerov, a máš pravdu.

— Mne sa tvoj brat páči (chcela povedať Géza, ale jej to nedalo), mám ho rada, je nekonečne dobrý a pozorný ku mne, — odvrávala jej Darina. — Keby mi nebol sympatický, nešla by som za neho, ani keby mal omnoho viac majetku, — odpovedala Darina nie bez rozčúlenia.

— Ta-ák? Ale ten vysoký, mocný notár, bože môj, aký je to chlapík! Ten sa ti jednako lepšie ľúbi. Je to ozaj krásny chlap. Môžem povedať, zriedkavý chlap. Videla som ho dva razy na ceste. Pravda, na lásku zdá sa byť trochu prienergický. Ale, duša moja, takí mužskí milujú veľmi, keď sa raz zaľúbia! — Ach, — vzdychla, nespúšťajúc z Dariny oči, — škoda, že to pre mňa nenarástlo!

Darina zbledla a s roztvorenými očami hľadela meravo na Blanku, chcejúc jej tým pohľadom dokázať, že nemusí sklopiť pred ňou oči. To bol Forrayčkin starý fígeľ, i smiala sa.

— Hahaha, hahaha, ty nevinnosť, ty máš s tým pánom pomer! Páni nenosia kytky cudzím dievčencom, do ktorých ich nič.

Darine vyskočili slzy do očí. Jednako sa nemohla priznať, že by milovala Prusa; veď aké by to bolo podlé, keby povedala, že áno, má ho rada, ale ho kvôli peniazom opúšťa! Vlastne len teraz pocítila jasne, aký by to bol špatný skutok, keby ho naozaj milovala. Navrávala si, že ho vôbec neľúbi, najmä teraz sa jej zdalo, že ho nenávidí, keď má pre neho takéto nepríjemné chvíle.

— Prisahám ti, že nemám rada Prusa a že ho len celkom povrchne poznám, ako sa ľudia na dedine poznajú! — skríkla rozčúlene, ba nahnevane.

Forrayčka len kývla hlavou.

— Nedbám. Lenže, qui se fache, n’a pas raison, kto sa hnevá, nemáva pravdu. A duša moja, ty sa hneváš. Preto — poznám trochu život — bolo by to divné, keby sa práve na dedine na seba odkázaní takí ľudia, ako ste vy dvaja, nemali radi. Chudák brat!

I smiala sa.

Darina nahliadla, že s Blankou nevyjde, keď ju bude brať vážne, i presedlala razom a smiala sa tiež.

— Keď myslíš, možno. Neviem, čo sa môže stať, — riekla zdanlivo ľahkomyseľne.

Ďalšou cestou sa zhovárali o peštianskom živote, a o tom Blanka nemohla dosť narozprávať. Vidiac počudovania a prekvapenie Darinino, hľadela čím krikľavejšie maľovať zábavy a vôbec celý veľkomestský život. Darina nie bez obavy, ako obstojí medzi takými pomermi, počúvala Blanku. Vyšla na chodbu a hľadela oblokom na rýchlo sa odvíjajúcu krajinu; cítila sa nedobre, smutne, želela za svojou izbičkou a v úzadí jej duše bol stále a bolestne Prus. Čo len robí a či myslí na ňu? Aká bola šťastná, keď jej povedal, že ju chce za ženu. Keby bola zostala doma a bola šla za neho, ach, aká by bola šťastná! Teraz ide s bezohľadnou cudzou ženou, medzi cudzí, jej zmýšľania nemajúci alebo ním iste opovrhujúci svet, ktorý bude na ňu hľadieť ako na votrelkyňu, predávajúcu sa za prepychový život. Že sú oni všetci nie lepší, nerobí nič, oni to priznajú cynicky, ale ona stojí na šikmejšej ploche, keď nahliada mrzkosť svojho pokračovania, a jednako sa ho pridŕža. Pomyslela i na to, že bude musieť Turnera rada mať, bozkávať ho! Videla jeho hrubú, naprostriedku trochu preseknutú peru a striasla sa. Hneď zatým jej prišlo na um, aká rozkoš prechádzala jej celým čuvstvom, keď len pomyslela, že ju Prus privinie k sebe!

V Pešti u Forrayovcov jej tieto myšlienky aspoň chvíľami prešli. Pán Forray bol veselý, vtipný, asi štyridsaťročný človek, ktorý Darine pred ženou celkom otvorene dvoril, z čoho si ona zdanlivo celkom nič nerobila. Prvé dni chodili po obchodoch nakupovať šatstvo a bielizeň. Darina chytro pobadala, že Blanka hľadela jej nahovoriť veci, nešatiace ju najlepšie s výhovorkou, že by to, čo Darina chcela, bolo prikrikľavé. Preto si Darina umienila, že si teraz kúpi len najpotrebnejšie veci, ostatok si kúpi sama.

Medzi chodením po sklepoch ju zaviedla Blanka i ku niekoľkým priateľkám, všetko veľmi zámožným dámam. Darina videla, že všetci tí boháči majú temer rovnako zariadené byty. Bolo to s malými premenami ako u Turnera, všade najmodernejšie náradie, tie isté koberce, obrazy, farebné škvrny. Bolo vidieť, že všetci títo ľudia berú celý svoj vkus len z módy. Keď bola prvý raz Turnerovým bohatstvom a krásou jeho zariadenia prekvapená, tak teraz všetko sa jej zdalo takým jednotvárnym a zunovaným, ani keby vo fabrike prezerala tuctový tovar.

I Blankine priateľky si boli veľmi podobné. Hovorili veľmi otvorene o najtajnejších úkonoch a nemali podľa chápania Darininho ani stopy nejakej mravnosti. O klamaní mužov a o svojich ľúbostných pomeroch sa zhovárali ako o niečom, čo sa rozumie samo sebou a ani nemôže byť inakšie. Na Darinu hľadeli všetky zhora, bolo to blahovoľné, ale i pohrdlivé potľapkávame pleca. Ich správanie bolo strojene príjemné správanie sa osôb, ktoré chcú ukázať, že vedia, ako sa majú držať; každé druhé slovo bolo „duša moja, srdce moje“, ale kde a kedy mohli, poukázali na jej neskúsenosť, nevzdelanosť, slovom, pichli ju. Všetky tie dámy hľadeli so zatajenou závisťou a žiarlivosťou na jej krásu, čo cítila veľmi dobre, a preto jej ani jedna nebola sympatická. Cítila sa vôbec cudzou medzi nimi a ešte cudzejšou medzi dievčatami, s ktorými sa zoznámila. Tieto sa pred ňou vôbec nepretvarovali, nemajúc ešte toľko výchovy ako ich matky. Robili poznámky, ktorým len ony rozumeli, týkajúce sa len im známych okolností a ktoré urážali Darinu, lebo si mohla myslieť, že sa i jej týkajú, alebo že ju celkom ignorujú.

Darina si každý večer umienila, keď si ľahla a mala pokoj, že zajtrajší deň pôjde domov pod nejakou zámienkou. Začal sa jej celý ten život v Pešti nepozdávať. Veď nerobia nič, zhola nič, len klebetia a lámu si hlavy na zábavkách a kadejakých dobrodružstvách. Manželstvo im je iba formou spolužitia bez vnútorného obsahu. Majú toľko možnosti sa klamať a tak málo je toho, čo ich drží spolu, že formalitu manželského spojenia neberú vážne, a je zriedkavosť, keď sa nájde medzi nimi poctivá žena alebo poctivý manžel. Ani o rodinu sa nestarajú, s deťmi sa trápia bony a vychovávateľky. Po krátkom rozmýšľaní nahliadla pravdu Prusovho tvrdenia, že je bohatstvo práve takým nepriateľom mravnosti, ako veľká chudoba a núdza.

Nemožno pochybovať, že keby bola bývala Darina zamilovaná do Turnera, bola by nachádzala v spôsobe života bohatých mnohé pôvabnosti, takto hľadala a videla len jeho úplnú prázdnotu zblízka, a túžiac, hoci si to i vyhovárala, za Prusom, zdalo sa jej, že je jej bývalý život omnoho milší a rozmanitejší. Veď koľko ručnej práce mala doma, záhrada, výšivky, domácnosť, návštevy matiek! Sotva stihla tu i tu ktorúsi tú knihu prečítať. Deň sa minul, ani keby bičom praskol.

Turner a Forrayčka si mysleli, aký obratný ťah urobia, keď dajú Darine príležitosť poznať veľkomestský život bohatých ľudí. Nerátali však s jej túžbou za domovom, ktorá musela prísť u dievčaťa, čo ešte nebolo dlhšie von z domu — zo školy behala každý týždeň i dva-tri razy k rodičom — a čo prišlo do cudzej spoločnosti, ktorej spôsob života a zmýšľanie jej boli úplne cudzie. Darina si namýšľala, že pozná názory a život bohatých z kníh, a jednako sa celá jej výchova a cítenie vzopreli proti tomu. Presvedčila sa, že v skromných pomeroch žijúci ľudia majú omnoho viac súcitu s biedou svojich blížnych a že zo svojich skromnučkých prostriedkov omnoho viac obetujú na jej uľavenie ako boháči. Už i len preto, lebo bohatí nemajú ani príležitosti tak hľadieť biede do očí ako chudobnejší. Boháčka v aute vidí tu i tu pri ceste najmizernejšiu mať so strašne ubiedeným dieťaťom. Možno sa pohne jej súcit, ale v nasledujúcej chvíli zazrie nejakú krajšie vyparádenú sokyňu, a jej myšlienky sa dajú celkom iným smerom. Umienila si, že pošle tisíc korún chudobným; to zabudne, ale nezabudne si kúpiť za mnohé tisíce šperk alebo kožušinu, aby predstihla pani X alebo Y.

Skoro každý večer chodili do divadla, do kina, na nejaký kabaret a po predstavení obyčajne na večeru do elegantných reštaurácií. Raz-dva razy sa uzhovorila väčšia spoločnosť a šli do záhradných hostincov na večeru.

Posledne — bol krásny večer — zašli do Zugligetu. Spoločnosť pozostávala zo štyroch dám a piatich pánov. Dve dámy, Forrayčka a Gärtnerová, pani bohatého fabrikanta, mali so sebou i manželov. Pani Biróová bola sama, jej gavalier bol husársky nadporučík. Okrem neho bol tam i mladý lekár a vyšší úradník z ministerstva vnútra. Zaujali v záhrade veľký stôl a zabávali sa hlučne, ako keby boli v hostinci sami, v čom nasledovali len príklad iných spoločností. Pilo a jedlo sa mnoho, a Darina videla, že dámy nepili menej ako páni. Hneď po večeri prešli na šampanské a dobrá vôľa sa premenila na samopašnosť. Najvoľnejšie vtipy a poznámky, ktorými sa domŕzali, vyvolávali stále červeň na Darininej tvári. Pri nej sedel mladý lekár, ktorý ju zabával rozličnými príhodami z nemocnice. Sprvu sa držal v istých medziach slušnosti, keď sa podnapil, stával sa i on podľa chápania Darininho neslušným. Nebola nijakou svätuškárkou, zniesla i istú dávku pikantnosti, ale spoločnosť prechádzala do oplzlostí, a tomu sa priečil jej dosiaľ neskazený vkus, a preto sa prestala zaujímať i o rozprávky lekárove, čo mu dala na vedomie úplnou nevšímavosťou. Začal nariekať, že ním opovrhuje, a že on si ju nekonečne váži, ba nezabudne cez celý život ako na najskvostnejšiu ženskú, ktorú kedy poznal. Sľúbil, že sa bude tak držať, ako sa jej páči, a začal rozprávať slušne o divadle. Prestal piť a držal sa úctivo. Darina si sprvu nevšimla, že často odchádzajú prejsť sa pán s dámou do záhrady. Pravda, nikdy nešiel pán so svojou ženou. Iba keď prechádzka trvala dlhšie, i hodinu, začala sa spoločnosť o neprítomných zaujímať, robiac na nich naj cynickejšie poznámky.

Bolo po polnoci, keď odišli. Museli ísť niekoľko sto krokov hustými alejami, kým prišli k svojim autám. Páry sa trochu roztratili a Darina zazrela, že Forray oblapil Gärtnerovú a bozkával jej holý krk a plecia, čo ona trpela nielen bez odporu, ale otrčila mu ešte ústa.

Mladý lekár odprevádzal Darinu, ktorej sa nemilo dotýkalo, že ju zdržiaval, aby zostali pozadu. Hoci zrýchľovala krok, jednako zostali za zákrutou stromoradia sami. Túto príležitosť využil lekár a zrazu oblapil Darinu a bozkával jej tvár a hlavu. V prvom prekvapení sa nebránila, ale zakrátko sa zobrala a sotila lekára do pŕs tak, že sa podnapitý potočil a odletel od nej na niekoľko krokov. Darina utekala a zdivený mladý mužský za ňou, nadávajúc jej ako nejakej pobehlici. Na šťastie dobehla úradníka, ktorý bol v celej spoločnosti jediný slušný človek a ten sa jej zastal, napomenúc lekára, aby sa nezabúdal, z čoho mal na tretí deň s ním súboj, v ktorom mu žičilo šťastie a rozťal mladému pochábľovi šľachy na pravej ruke, urobiac ho žobrákom na celý život.

Blanka, ktorá bola išla najprvšia, nezbadala nič z celej príhody, a Darina nedržala za potrebné ju o tom uvedomiť, lebo sa bála, že by ju alebo vysmievala, alebo jej robila výčitky pre naivné správanie sa; umienila si však, že viac večer nepôjde nikam pod zámienkou, že ju bolí hlava. Bolo jej to ľahko vykonať, keď už po dvoch dňoch mala ísť domov.

Táto príhoda a vôbec celé — podľa jej mienky — škandalózne správanie sa spoločnosti jej už celkom odobralo chuť od vydaja za Turnera. Vedela, že môže i bohatý človek byť mravný, ale pri boku sebeckého a požívačného Turnera by to bolo ťažko. A na darebáčenie človek chytro privykne; dobré zásady oblednú a zakrátko by bola i ona taká ako dámy, ktoré videla tak podarene hrať bakchantky v parku.

Keď odchádzala z Pešti, bola rozhodnutá, že sa vráti k Prusovi. Možno jej odpustí, poníži sa pred ním, a možno i porozumie jej poblúdeniu a nebude súdiť pritvrdo. Už samo toto rozhodnutie, nádej, že môže byť Prusova, tak účinkovala na ňu, že Blanka pozorovala na nej premenu.

— Čo sa stalo s tebou? Od dvoch dní si celkom iná. Bolí ťa hlava, a oči ti len tak žiaria spokojnosťou. Tešíš sa na svojho milého? — spýtala sa jej uštipačne.

Darina bola už natoľko ostrieľaná, že neprišla do rozpakov. Vedela veľmi dobre, že pod milým mieni Prusa, i odvetila jej veselo:

— No, a ty by si sa v podobnom prípade netešila na schôdzku s milým?

Keby som rozprával vybájený román, alebo zostavoval drámu, mal by som príležitosť podať efektný dialóg medzi Blankou a Darinou, ktorá by, ako dramatická heroína, mala príležitosť ukázať Blanke šľachetnosť svojej povahy, zrieknuc sa Turnera, keď poznala zmýšľanie a pustý život ľudí jeho triedy. Lenže, rozprávajúc udalosti, ako sa stali, musím uznať, že v Darine bolo omnoho viac opatrnosti a povedzme, i zbabelosti, než aby sa bola chcela vystaviť výčitkám Blankiným, keďže táto ináč o jej osude nerozhodovala. A tak Darina hrala zástoj spokojnej snúbenice Turnerovej pred Blankou do konca. No jednako obidve sa tešili, keď sa mohli rozísť. Blanke to dedinské dievča pri všetkej inteligencii jednako v mnohom zavadzalo, jej stále čudovanie sa, jej — ako si myslela Blanka — predstieraná naivnosť a nevinnosť dráždili jej nervy. Nemohla si predstaviť, že by niekto bol taký nerozumný zriecť sa rozličných pôžitkov len — ako hovorila Blanka — pre kadejaké bájky a kňazské výmysly.

Čím väčšmi sa blížila Darina k domovu, tým ťažšie jej zapadalo na dušu, ako sa a či sa vôbec pomerí s Prusom. Je to tvrdý človek, zaťatá hlava, čo si do nej naberie, ťažko mu z nej vybiť. Môže sa stať, že oboch svojich ženíchov stratí naraz. Chvíľu myslela, že by bolo treba zísť sa s Prusom prv, ako by si skazila všetko s lekárnikom. Keď trochu porozmýšľala, cítila, že či jej Prus odpustí, či nie, s láskou v srdci k nemu by nemohla ísť za Turnera. Teraz si uvedomila, že by jej s Prusom bol milý hocijaký život a bez neho nijaký.

Keď si sadla po peštianskej sláve a paráde na konečnej stanici na veľmi skromný dedinský vozík s jedným koníkom, cítila sa omnoho lepšie, ako keď odchádzala na skvelom aute. Celý jej pomer s Turnerom jej prichodil ako nejaká bájka nie z tohto sveta, ktorá sa jej vlastne len prisnila. Len drahý veľký kožený kufor, ktorý tiež v Pešti kúpila, vyrušoval ju z nálady vžiť sa do svojho života a vytrieť z neho epizódu turnerovskú.

Cestou jej tlačilo dušu vedomie, že musí rodičom povedať svoje rozhodnutie, že sa s Turnerom rozíde. Vedela, že sa vystaví — najmä zo strany matkinej — najtrpkejším výčitkám a nárekom. Pokladala za veľmi pravdepodobné, že si rodičia i peňazí vypožičali od Turnera, ktorý im ich iste veľmi vďačne dal. Za šatstvo, ktoré jej kúpil, bude tiež treba zaplatiť, a to veru bola značná suma. Prsteň mu vráti bez všetkého, veď ho už ani teraz nemá na prste. To všetko sa musí stať chytro, lebo veď zasnúbenie má už byť pozajtre, a to v najprvšom hoteli okresného mesta. Tak si to žiadal Turner, chcejúc sa popýšiť pred priateľmi svojou mladuchou.

Keď Darina prišla domov a videla blaženosť rodičov a s akým obdivom obzerá matka kufor a šaty, nemala to srdce, aby jej povedala, že je to všetko daromné, že z jej sobáša s apatekárom nebude nič. Rodičia sa vyzradili, že im Turner požičal desaťtisíc korún, z ktorých značná suma šla za liečenie matkino. Ťažko jej padli na dušu všetky tieto okolnosti, i strávila v dome rodičovskom noc, ktorej podobne ťažkej ešte nezažila. Bola istá, že ak sa s Prusom zmieri, on poplatí všetko bez slova, bez najmenšej poznámky. Ale ak sa nezmieria? Predá všetko, čo má, jej pekná izbička je hodna niekoľko tisíc korún, vypožičia si peniaze, ale povypláca všetko. Bude pracovať s celou dušou, hoci i v nedostatku, ale bude iste šťastnejšia, ako keby sa brodila v duševnej špine a v telesnom blahobyte.

I naplakala sa v úzkosti srdca svojho, ale nad ránom zaspala spokojne, keď sa ustálila na svojom rozhodnutí.

Ráno sa rozhodla, že ani teraz nepovie rodičom nič o svojom rozhodnutí, ale večer sa jednoducho zoberie a prebehne do Hornej Dubovej k Prusovi a povie mu všetko. Rozpovie mu o svojom pokušení, o svojom úpadku, ale i to, ako sa pozdvihla z neho. Vloží svoj osud s dôverou a láskou do jeho rúk, prijme výrok, aký vynesie nad ňou bez reptania. Všetko si dobre rozmyslela, najmä reč, ktorú mu povie. Bola taká dojemná a pokorná, že plakala nad ňou. Veď nad sebou sa uľútostiť je tak ľahko, ako smädnému vypiť pohár vody.

Hneď, ako ráno zazrela matku, dala jej prsteň schovať pod zámienkou, že jej je priveľký a padá jej z prsta. Matka ho vďačne vzala už i preto, že ho každú chvíľu mohla vyberať zo svojej skrine, obzerať a stýkať na svoje kostnaté prsty.

Deň sa Darine míňal pomaly, lebo sa stále obávala, že sa môže niečo prihodiť, čo by prekrižovalo jej úmysel. Neprihodilo sa nič, len jeden ťažký otras utrpela, keď jej matka povedala, že Prus lumpuje noc po noc. Cítila, že príčinou jeho výstupnosti je jej nevera, ale jej jednako zaťažilo na duši, či je nie náchylný k ľahkomyseľnému životu.

Ako to býva, stalo sa i teraz. Iný raz jej rodičia išli spať o deviatej, teraz prišiel na návštevu sused Rázvora a zahovorili sa, a už bolo okolo desiatej, keď odišiel.

Darina celý čas sedela ako na tŕní, bola nervózna a nepokojná, čo rodičia privlastňovali zajtrajšiemu zasnúbeniu. Pravda, celý večerný rozhovor krútil sa len okolo sobáša Darininho a ako sa ukrutne bohato vydáva. Najmä matka nemohla dosť nachváliť bohatstvo budúceho zaťa. Darina sa nemohla natoľko opanovať, aby svojimi poznámkami nekazila matkinu radosť.

Napokon mohla odísť do svojej izby. Povyberala si svoje najlepšie hábky a bielizeň a vložila všetko do ľahkého cestovného košíka; mnoho toho nebolo, na čom viselo jej srdce. Peštianske háby uložila do prázdneho kufra, ktorý zamkla a položila kľúčik na stôl, na ktorom nechala i lístok, ktorý ešte cez deň bola napísala; uvedomovala v ňom rodičov, že za Turnera nejde za nijakú cenu, a keďže v dome im nechce zostať na ťarchu, ide si hľadať iné možnosti ako vyžiť.

Keď všetko usporiadala, vyzerala, či sa v izbe rodičov ešte svieti; bolo všade tma a ticho. Prehodila si na hlavu odievačku, ktorá splývajúc kryla jej postavu, vzala košík a vyšla z domu, nezavrúc ho, lebo sa bála štrknutia kľúča.

Noc bola dosť tmavá, lebo bola posledná štvrť a bolo oblačno, ale hviezdy jednako prebleskúvali, a Darina, bojaca sa iný raz potme vyjsť i do záhrady, išla teraz, poháňaná celou záplavou najrozličnejších pocitov, pričom zabudla i na strach, smelo do úzkej, miestami horou zarastenej, miestami potokmi a močiarmi popretrhovanej doliny, vedúcej do Hornej Dubovej.

Bola zdravá a silná a rýchla chôdza jej nerobila ťažkosti. Znala cestu ako naspamäť, ale v tmavom háji padla dva razy na rozkoľajenej zlej ceste a cez močiar sa jej tiež stalo dva razy, že do pol lýtka vkročila, na šťastie vždy len jednou nohou, do bahna. Z toho všetkého si mnoho nerobila, to len povzbudilo jej energiu. Len pri Zapadnutých sosnách ju nadišla hrôza, lebo tam mátalo. Darina sa nebála strašidiel vo dne v spoločnosti, teraz v noci sama nemala odvahy ísť tadiaľ. Zastala pred nimi a rozmýšľala, čo robiť. Prišiel na ňu taký strach, že sa skoro behom pustila naspäť. Ale zozbierala sa a rozmyslela si všetko ešte raz, od Dubovej už bola len na kilometer, naspäť ísť močiarom a ísť zajtra na zasnúbenie! Nie! Sosnami ísť nechcela, radšej ich obišla, vylezúc na dosť vysoký kopec. Prišla do Dubovej. Tu ju teraz nadišiel strach, či je Prus vôbec doma, a ak áno, či sú dvere na jeho vrátach otvorené. Vôbec teraz ju nadišlo toľko pochybností, že zastala pod prístreším pastierne a rozmýšľala, či sa nemá vrátiť. Veď, bože môj, nočným časom ide k mladému mužskému na byt!…

Zobrala sa, že ide naspäť domov. I išla odhodlane zo dvesto krokov, kým nezazrela zas Zapadnuté sosny. Naraz sa jej zazdalo, že je taká ustatá, že nevládze ďalej ísť, bála sa sosien a košík sa jej zdal ťažký ako centy. I obrátila sa a šla pomaly do dediny, ledva vlečúc nohy. Bude, ako bude. Ak ju Prus chce, tak si z toho nebude nič robiť, keď i v noci prišla k nemu, a ak ju nechce, tak jednako tam nezostane… Kde pôjde? Hruď sa jej zdvihla, i zavzlykala.