Dve staré pesničky
Autor: Janko Kráľ
Digitalizátori: Michal Garaj, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško, Janka Kršková, Pavol Tóth, Renata Klímová, Michal Greguška, Martina Červenková, Andrea Minichová, Jozef Sedláček
[1]
I
Z oboch strán Dunaja pyšné vŕšky stoja,
Dunaj ich podmýva, preto sa ho boja.
A ten milý Dunaj len sa vopred valí,
trebárs ho neprajník špatným múľom kalí.
Zrekli sa dva vrchy, že zahatia Dunaj,
ukázal trhanom figu jarý šuhaj.
Ukázal a ziskril bystrýma očami,
letia za ním drábi s holýma šabľami:
Hej, chlapci slovenskí! nič sa my nebojme,
len my v jednej gliede ak’ vojaci stojme.
Nič sa my nebojme, keď sme telo jedno,
jak nás povešajú — veď padneme vedno!
znali sme spolu žiť, spolu i mrieť znajme!
II
Tam, kde niet milosti, ani jej nehľadaj,
bez biedy, bez boja víťazstva nečakaj.
Na slová, na reči už viac nič nedáme;
dosť sa navraveli — čože z toho máme?
Povedali mnohí, že pôjdu za nami,
a teraz po kútoch nôťa so svrčkami.
Radi zutekáme od svrčkovej nôty —
hanbte sa, bezdušní vy, takej roboty!
Naši nepriatelia rastú ako tráva,
keď na jar dáždiček teplý poprcháva.
Trávičku prerastlú Janíček pokosí
a zemičku čiernu krvičkou porosí;
porosí, poleje, postelie šabľami —
nič sa my nebojme, Pán Boh bude s nami!
(1844)
[1] Prvý raz v Sokole 1865, str. 201. — V-1 a V-2. Sú len obmenou Dumy bratislavskej a vzťahujú sa na tú istú udalosť. Opakuje sa v nich doslovne dvojveršie: „Povedali mnohí, že pôjdu za nami, a teraz po kútoch nôťa so svrčkami.“ Vznikli teda tiež z jari 1844. Sokol oproti V-1 má tieto odchýlky: vršky stoja — vŕšky stoja; trebas — trebárs; srekly sa — sriekly sa; zjiskril — ziskril; dráby — drábi; vojáci — vojaci; ak — jak; daždíčok — daždíček. Variant týchto pesničiek našiel v rukopise Kráľovom a uverejnil ho v Slov. pohľadoch 1910, str. 565, Jozef Škultéty pod názvom Pieseň. Je kratší a nemá nič podstatne iného ako Dve staré pesničky, preto ho prepisujeme len v poznámkach:
Pieseň
Zriekol sa Prešporok, že zahatá Dunaj,
ukázal trhanom figu jarý šuhaj.
Ukázal a získril bystrými očami,
letia za ním drábi s holými šabľami.
Hej, chlapci slovenskí, nič sa my nebojme,
len my v jednej gliede, ak’ vojaci stojme.
Nič sa my nebojme, keď sme telo jedno,
keď nás povešajú, veď padneme vedno.
Ešte si raz ruky, krajania, podajme,
znali sme vedno žiť, vedno i mrieť znajme!
Tam, kde niet milosti, ani jej nehľadaj,
bez smrti, bez boja víťazstva nečakaj!
Naši nepriatelia s veľkými silami —
nič sa my nebojme, Pán Boh bude s nami.
dosť sa navraveli — čože z toho máme.
Nie toľko na jednom briežku sa brnie kvet,
i okrem Prešporka ešte je boží svet.
O autorovi
Janko Kráľ
básnik, jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších predstaviteľov slovenskej romantickej generácie
Galéria obrázkov
Obrázok
