E-mail (povinné):

Janko Kráľ:
Zabitý

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško, Janka Kršková, Pavol Tóth, Renata Klímová, Michal Greguška, Martina Červenková, Andrea Minichová, Jozef Sedláček.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 336 čitateľov


 

Zabitý


[1]Tri doliny — v jednej čierna surovina,
v druhej sa rozrastá zelená bučina,
na tretej sa brnie hustá javorina —
pod javorom sedí s Janíčkom dievčina.
Ej, javor zelený, ty budeš vyrastať,
naša tuhá láska nemôže zakapať;
naša tuhá láska tvrdšia že ten kremeň:
skôr ty, javor, vyschneš, jak jej bude ameň.

Kde len pozrieš, pusto — lístie žltne v lese,
vrch pustne zelený, vietor chmáry nesie,
čo sa len zelenie, mráz nočný zachváca,
ach, nech len jediný kvietok nezatráca!
Zaber si, čo len chceš, ty prenešťastný mráz,
len nechaj ten kvietok, čo je už Hanin raz,
ach, nechajže, nechaj, aspoň ten boleráz,
ktorý som vštepila do môjho srdca raz.
Ale mráz nečuje, daromnô volanie:
nečakaj chudobný iba potreskanie. —

Dolu dolinôčkou vychodí chodníček,
ovce domov ženú, kdeže je Janíček?
Ovce domov ženú bez svojho ovčiaka —
kdeže ste podeli, ovečky, junáka?
Behá deva, behá dolu dolinami,
hore dolinami, temnými horami.
Janíček, Janíček, nesiem ti perečko,
kdeže si, ozvi sa, ty moje srdiečko,
ukáž sa mi, ukáž, aspoň na videnie,
ty moje jedinô v svete potešenie!
Veď ťa hľadám ako vajíčko gazdinka —
kdeže si sa podel, môj drahý Janinka? —
Pipíška šteboce v čiernej surovine,
v čiernej surovine na holej kaline.
Kalina, kalina, jak si sa zmenila…
kdeže si zelenosť svoju potratila?
Kde máš tie lístočky, kde máš tie kvietočky,
čo keď predtým rástli, oko, dušu pásli?
Kto ťa tak ošklbal, kto ťa tak ošarpal,
kto ťa tak opustlú na posmech zanechal?
Odpadli lístočky medzi holé kríčky,
akoby napľuval do čistej studničky,
akoby napľuval do hlbokej vody —
tak sa biednym ľuďom na tom svete vodí! —
Už trávičku spásli, kde sme chodievali,
už buček vyťali, kde sme sedávali.
Janíček na piesku, na šírom nábreží,
ako dáky klepec porúbaný leží —
v rukách má fujaru, na tvári ľaliu,
a na bledom srdci sviežu pivóniu.


[1] Prvý raz v Nitre 1844, str. 169—171; Ps, str. 156—158; V-1, V-2. Prepis V-1 je presný, okrem týchto odchýlok: lísta — lístie; žlkně — žltne; muojho — svojho; chodníčok — chodníček; tvoju — svoju; fujera — fujara; bledom — bľadom. V prepise vraciam sa k pôvodnému môjho — tvoju — bledom.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.