Novely a poviedky

Etnogr. Zbirnyk IV., 137 — 140 č. 27, má verziu zo Zemplínskej stolice.

Paholok, chlapec vychovaný gazdom, bol jeho dcérou odmietnutý a krátko pred jej svadbou odišiel ďaleko preč pre drevo. V hore rúbal buk, ale z toho sa ozval hlas, že mu bude na pomoci, ak ho neporúba. Vrátil sa teda domov s prázdnym vozom a bol pozvaný na svadobnú hostinu. Keď paholok zo svojho úkrytu (za oplotím) videl mladých spolu, povedal: „Nech tak bude, aby ste vždy spolu ležali, bez môjho rozkazu nevstali.“ Keď ráno nevstávali, prišiel pre nich otec, ťahal ich rozzlobene s postele a stiahol ich obidvoch v jednej kope. Poslali pre popa. Keď pop otvoril evanjelium a začal ich odklínať, povedal paholok, aby evanjelium držal dotiaľ, dokiaľ mu nepovie, aby odtiaľ odišiel. Prišiel ďák so žaltárom, a stalo sa mu to isté. Poslali pre babu korenárku. Ako prišla odkäďovať korením, riekol paholok, aby tam stála tak dlho, kým jej nepovie, aby odišla. Poslali napokon paholka pre vychytenú babu zo siedmej dediny. Ako prišiel paholok s babou k jednej hlbokej vode, zdvihla žena svoje šaty, že jej bolo všetko vidieť; paholok povedal, aby šaty nemohla spustiť. Ako tak prišli, dali sa ľudia do smiechu. Baba si spomenula, že tam nikto nebol s ňou okrem paholka, že on jej to učinil, a sľúbila mu kravu, ak môže spustiť šaty. Keď si prišiel pre kravu, baba odviazala kravu, jej syn chytil kravu za chvost a nepustil ju; ale nemohol sa spustiť toho shonu, a tak paholka doháňali, aby si len kravu vzal. Keď to pop poznal, sľúbil mu sto zlatých odmeny, ak bude môcť odísť, a ďák päťdesiat zlatých, baba dedinská dvadsať rífov plátna a gazda voly a pole, ženíchov otec voly a kravu, a potom povedal paholok: „Vstaňte!“ Ženích sa vzchopil a dal sa na útek a azda i dnes uteká.

Srovn. moje „Pohádkoslovné studie“, str. 90. Slávia VIII., str. 407 č. 9.