SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

128. Príslovečná rozprávka

1. Z rukopisnej sbierky J. Ľ. Holubyho na str. 76, je verzia, ktorú rozprával Búlik.

„Dvaja horniaci sa viezli na plti dolu Váhom, a že bola voda veliká a oni narazili na skalu, plť sa roztrhla. Jeden zostal trčať na pol plti o skalu zavadenej, a druhého unášala voda a vrtela ním sem-tam, tak že sa dal do kriku: volal o pomoc k Bohu a na ratu k ľudom; kamarát však zakričal naňho: ,Bližíš sa k vŕbe, chyť sa tej.‘ On poslúchol, chytil sa vŕby a rýchlo sa na ňu vyšvihol a tam medzi konáre si sadol, až ho mlynári na člnku k brehu priviezli a aj jeho kamaráta s pol plťou na skale trčiaceho vysvobodili. ,Hej,‘ riekol pltník s vŕby na breh privezený, ,lepšia jedna vŕba než sedem bohov! Čo som sa boha navolal, a nespomohol mi; ale vŕba ma retovala.‘“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Celkom stručný obsah tejto rozprávky podal A. P. Záthurecký vo svojej sbierke na str. 6. ako ilustráciu príslovia: „Spusť sa boha, chyť sa vŕby.“