Povesti

1. V rukopise J. Ľ. Holubyho je táto verzia:

„Jan Zámečník zo Suchého Potoka (v Podhradí) má za ženu Annu Dým, zemanku, o ktorej hovorí, že je pštira a že je jeden mesiac chlapom a zase za celý mesiac ženou, a doložil: ,Ej, mám sa ja za celý mesiac, keď je moja žena chlapom. Celé noci sa po mne vála.‘“

2. Tamže, str. 116, je verzia, ktorú rozprávala stará Janíčka.

„V Podhradí býval jeden kováč, ktorý mal veľmi peknú ženu; ale od tej doby, jako sa s ňou oženil, býval veľmí smutný, ľuďom vyhyboval, zvlášť vtedy, keď mával tvár celú doškrábanú. Ľudia si to nijako nevedeli vysvetliť: čo sa to s kováčom porobilo, že razom zostal tak zádumčivým pri tej peknej žene, kdežto za slobodna býval vždy veselý a samý žart. Raz ho stretla jeho krstná matka v poli a pýtala sa ho po príčine jeho zamyslenosti a smútku. Kováč len rukou hodil a riekol: ,Ach, ani sa ma nepýtajte krstná mamenko, lebo mne neni pomoci.‘ Ale krstná matka ho tak dlho otázkami zasýpala a ho vyzývala, aby jej len povedal, čo ho trápi, až naposledy povedal: ,Ach, jakož nemám byť smutný, keď je moja žena mesačnica: jeden mesiac je ženou, na druhý mesiac je chlapom, potom zas ženou a tak sa po mesiacoch mení; a keď je chlapom, vtedy ma vždy celého doškrábe.‘ Lebo že pštiry také bývajú, za mesiac ženou a zase za mesiac chlapom. Dva roky bývali spolu, potom sa rozešli.“