Pred tebou váza

Z domu ostal dym a zahrsť pahýľov. Bolo treba nasilu tisnúť oči pred sebou pri hodinke smrti. S tými vidinami krajín aj na blankyte sme si urobili uličky. Bojíme sa skríknuť pred živým tvorom, nevieme, či je človek. Vždy ponížene skloníme hlavu; vždy je to pokus neodpovedať na otázku: kde idete? Nie, tvár nám slnko nevidelo, ani z obidvoch strán našu kôrku chleba.

* * *

Priznaj, koľko ráz ti zhaslo v dome. Je po jeseni, jablko len raz padne. Keď sa do dlhých noci neprikryješ, budeš cítiť, že ťa bijú. Aj kto sa prikryl, udrelo ho srdce. Neberte meno trpiacich nadarmo, nemajú nič pod hlavu.

* * *

Bez Sibýl sme vedeli, kto bude panovať. Kto plače, pridáva tmu ku tme. Teraz sa neverí podľa plaču. I poslednej slze závidia život. Na uschnutom líci veľmi záleží. Prvý mal slávu u nás Ukrižovaný, vládol.

* * *

Mamička, spíš v hrobe? Veď som ti nedopísal list tým ťažkým zbohom. Musí predsa ktosi hviezdy viesť, kde ísť a koho hľadať. Chalupa je nedoopatrovaná. Jediný oblok, na nej vybitý, hľadel na mňa. Na jeho rámik vtáča prichodilo spievať o vôni harmančeka. Som sirota, mám od prahu k hrobu kúsok cesty.

* * *

Tulipány zoschli, ich rodný pach sa ťahá za mnou. Bože môj, je to bolestné. Ale taký je rajský strom, teraz zakázaný. Záhrada je neúhľadná, lišajníky z plota nikto neoplie. Anjeli sú nie naši, s chocholom ohňa za čiapkou. Vytasia plameň ešte aj na tvoju vidinu. Len napíš list. Keď ho budú čítať, možno už nebudeš žiť. Nedopísal si to ťažké zbohom.