Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Rudolf Dilong:
Pred tebou váza
Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Zdenko Podobný, Simona Reseková, Ida Paulovičová, Marián André, Monika Harabinová, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 61 | čitateľov |
Kto miluje, vidí tých, čo nemilujú. Musí to byť čudné poznanie, narážať na nelásku, dostať vždy číru odpoveď: nie! Podobne kto ostýchavo vysloví slovo priateľské a na druhom prahu domu stojí človek mlčky a onemie dvoch ľudí reč dialógu. Umrieť na čiernom úsmeve je smrť dohovorená. No nie na obidvoch stranách.
* * *
Bije nás vôľa: to i to chceme, a nerobíme. Neraz vidno pod nami vydratú dlážku, prestupujeme z nohy na nohu, nejdeme ďalej. Zapálení sme, kdesi nám ostala horieť svieca a dohoríme. Kdesi nedohoríme, prievan nás sfúkne. Ale sme neprišli vydrať kolenami do krvi dlážku v chráme, my neúmorní hriešnici. Všetko sa krvou kropí.
* * *
Postavili sme na stôl vázu s ružami. Ony kvitnú tým, že ich vidíme. A dodýchajú, keď to nevidíme. Boli tam, to ostane po nich, vidina. A vidina — to sú už diaľky. A diaľky sú i váza nášho života, kde nás odkvitnuté ruže v momente zaboleli. Nedlho sa nám hojí po nich tá bolesť.
* * *
Snívaš o krajine s kvetmi, snívaš, to znamená — tam budeš. V prekrásnej ríši mlčky žiješ. Už tu neprivoniaš k ničomu, taký namaškrtený. A tak plače ti pri nohách sedmikráska, jednoduchá, všadepozdravujúca, neuhýnajúca sa nikomu z cesty.
* * *
Chlapec ide po poli, píska si a ukladá prvé hlasy do svojho osudu. Nepozná nápevu, ani andante, ani forte, neutlmene rozpráva všetko o všetkom. Nevypovedané povie ľahučko, hravo, nič mu neodporuje. Koberec, prestri sa, leťme ponad svety! A keď schová svoj piskor, potom zapískajú vetry. Nič im neodporuje.
* * *
Prekročíš mladosť, ako milenci krokmi prejdú k obloku. Ale tryskajú dni pod šľapajmi. Tie prúty, čo vás šibú, ponaťahovala jar ako struny na citarách. A keď sa už oblok presťahoval na tvoj dom, potom si len jedinú strunu napnul natrvalo na stenu: malý drevený krížik.
* * *
Na konci lásky — čože sa už radovať! Súmrak kľačí pred každou tvárou. Fotografie blednú v kúte na stolíku, srdce tú priepasť neprekročí, niet návratu. Len umrieť, umrieť, potom tešiť sa s nimi navždy.
* * *
Nie je na zemi pokoj, búrka sa valí ďalej. Ona vždy odtiaľ ide, kde už je. Chrčiacim hrdlom prekričí ľudí, kliatbou poprebíja čelá a tak máme na zemi vždy o búrku viac.
Rudolf Dilong
— básnik, spisovateľ, dramatik, publicista, kňaz, predstaviteľ katolíckej moderny Viac o autorovi.
- 661 Plač
- 354 Čierne balady
- 329 Helena nosí ľaliu
- 291 Pieseň lásky
- 232 Nevolaj nevolaj
- 231 Budúci ľudia
- 229 Hviezdy a smútok
- 225 Osamelý šiel som svojou cestou
- 219 Opŕcha lístie jesenné
- 216 Zakliata mladosť
- 214 Cesty vyhnanca
- 208 Ja svätý František
- 203 Mladosť z očistca
- 197 Nezomrie, kto miluje
- 189 Život má múdrosť. Aforizmy
- 182 Pred nocou labuť spieva
- 174 Vo vetre myšlienky
- 166 Spod Južného kríža
- 163 Mladý svadobník
- 154 Staroba radí. Epigramy
- 127 Rozjímania
- 110 Pod krížom
- 109 Honolulu, pieseň labute
- 107 Moja krv
- 105 Ruža Dagmar
- 87 Gorazd
- 83 S úsmevom Vianoc
- 75 Vidíte zrnko
- 74 Vo výškach života
- 70 Ešte kvietok
- 69 Milovať do konca
- 61 Stretával som ľudí a svet
- 58 Múdra panna
- 58 Belasý blankyt
- 56 Na pieseň srdca
- 56 Hladný vetrík
- 53 Sláva Bohu
- 52 Rozprávka má krídla
- 50 Pokora vína
- 46 Slovenská strážkyňa
- 42 Na polhodinku
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
