Pred tebou váza

Duša je vždy istá v ohni, je zlato. Niet príčiny, prečo by sme my, rozblčaní, mali byť v protive so Stvoriteľom.

Keby sme sa odvrátili od Boha, mrzelo by nás, že je to tak mrzké, ako odvrátiť sa od človeka.

Svet Boží je i pre slabých vo viere. Dorozumievajú sa v našom skúmaní, bádaní, v kozmose.

Boh a človek, vesmír a večnosť, — to je dnes reč ľudská v reči Božej, na tej rovine, ako keď hovoril Kristus na zemi.

A od Krista počnúc, hovorili sme grécky, latinsky a podľa kultúr, aké nás zasiahli.

Ak hovoríme inou rečou, ako hovoril Tomáš Akvinský, jazyk nášho storočia nie je protirečivý Bohu.

Boh myslí a koná i teraz. To chceme sprístupniť nášmu človeku v jeho dnešnom existovaní.

Nestojí v ceste Boh modernistovi. Stretol ma, povedal Pochválen Pán Ježiš Kristus.

Druhý mi pošepol, keď ma videl bez kňazského obleku: Dobre, že ste tu, Boh sa sveta a ľudí nebojí.

Nemusím vieru krikľavo hlásať, keď idem s jej novým prúdom k človeku. On polohlasne šepká svoje Verím v Boha.

Božia ruka zbiera klásky také, aké rastú, Boha zavolala zem, i keď prišla suchota.

I tu sa ukazuje, keď už nekosíme kosou, ale mašinou, že cieľom Boha je, aby z úrody nič nezahynulo. Tak nás zjednocuje Boh.

Je veľké ľudstvo a je steblo kláska. Podelili sme si to medzi sebou, je človek pri človeku.

Keď vidíme očami, ktorými vidí vedec, neukrátení sme o to, čo Boh dal jemu. Keby nedal kláska, nedal by ani vedy.

Ak sú klásky nanič, uväzniť dobrú zem pre slabú úrodu nemožno. Ani pre dobrých ľudí nie sú väzenia.

Tak rastieme aj my, pre nezničenie. Východisko máme v Bohu, dal nám dobrú tvár.

Dobrú tvár môže mať človek i pred vstúpením do trestaneckej cely. Ešte skorej ako po vystúpení.

Nemožno povedať, že nevidíme človeka takého, aký má byť. Nevidíme ho — a je taký.

Narkóza nepomáha, ak sme si ju vzali na oči a tak hľadíme na svojho druha.

Človek sa neuzavrie v jednom stave, ako ani Boh v jednej epoche, aby sme len jednými okuliarmi naň pozerali.

Etapy idú a odchádzajú vo veľkom vývoji svetov. Nerúhajte sa, že ste aj vy v nich.

A nezabúdajte: ešte len hľadáme, sme pri inšpirácii, nehovoríme v neomylných uzáveroch.