Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Rudolf Dilong:
Pred tebou váza
Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Zdenko Podobný, Simona Reseková, Ida Paulovičová, Marián André, Monika Harabinová, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 61 | čitateľov |
Vieš, ako si prišiel žiť? Neboj sa toho. Kvietok sa díva na celú oblohu a nepýta sa: ako? odkiaľ?
Povedal vetrík stromom: otvorte oči. Otvorili a nevedia, ako vznikli na svete.
Ktože videl svoj pôvod, aby uveril? Ticho skladáme ruky pred vzdialenosťami, položenými k nám.
Nevideli sme večnosť, ale nás oslovila sto ráz. Kto by nepoznal svoje meno, aby sa naň neozval!
Ak kvietok vonia, ak strom šumí, povedzte, kde vzal silu jestvovania?
Ak je človek tvorom, ktorý sa modlí, povedzte, ako našiel na to slova?
V tej chvíli sme ako rieka, každý ju vidí a verí, že tečie mohutne do mora.
Kým jestvuje zem, si tu aj ty, nádej, z nej zrodená, ovinutá v povojníčku, jej dieťa.
Vždy v perinke si ležala, prostred kvetov. Vždy si len išla rozkvitať. A my sme skmásali lúku kolo teba, ty však, vykasaná po kolená, obchádzala si ruiny.
Úbohé ľudstvo. Porozmetalo najprv svoje strechy, teraz bosou nohou ich zbiera pre svoj dom.
Videli sme. Vojna porátala lebky a nezakríkla bolesť, ale sa zastavila.
Pod chodidlami nám dunia trhliny svetadielov, rozbité, klzké ako hady. Syčia jedom.
Kdesi je to tak hlboko pod nami a kolo nás, keď trpíme, že nedovidieť až za trosky.
Kdesi je náš dom. Ty nádej, stojíš na prahu, že vstúpiš. Váhaš? Neváhaj, veď jestvuješ, ako je zem stará.
Človek je lúč slnka, blyští sa až k našim oblokom. Otvoríme mu ich.
Ideme aj ďalších hľadať, tých bezvýznamných, skrotených, utiahnutých; je ich ako trávy na poli.
Keď kto pri nás prejde, treba ho vidieť, stebielko, čo nebadane rastie zo zeme.
Nad každou byľkou zastaviť sa, aby sa nestúpalo po nej. Ani po tej opustenej.
A keby sa nalomila sama, naše prsia padnú na ňu, a neuderia ju. Ideme všetkých jej bratov hľadať, všeľudskú družbu, celok pokoja, víziu teploty.
V takej premene badať i taký zázrak, keď sa jeden studený krok na zemi stane ľudským.
Rudolf Dilong
— básnik, spisovateľ, dramatik, publicista, kňaz, predstaviteľ katolíckej moderny Viac o autorovi.
- 663 Plač
- 355 Čierne balady
- 329 Helena nosí ľaliu
- 291 Pieseň lásky
- 232 Nevolaj nevolaj
- 231 Budúci ľudia
- 229 Hviezdy a smútok
- 225 Osamelý šiel som svojou cestou
- 219 Opŕcha lístie jesenné
- 216 Zakliata mladosť
- 214 Cesty vyhnanca
- 208 Ja svätý František
- 204 Mladosť z očistca
- 197 Nezomrie, kto miluje
- 189 Život má múdrosť. Aforizmy
- 182 Pred nocou labuť spieva
- 174 Vo vetre myšlienky
- 166 Spod Južného kríža
- 163 Mladý svadobník
- 154 Staroba radí. Epigramy
- 127 Rozjímania
- 110 Pod krížom
- 109 Honolulu, pieseň labute
- 107 Moja krv
- 105 Ruža Dagmar
- 87 Gorazd
- 83 S úsmevom Vianoc
- 75 Vidíte zrnko
- 74 Vo výškach života
- 71 Ešte kvietok
- 69 Milovať do konca
- 61 Stretával som ľudí a svet
- 58 Belasý blankyt
- 58 Múdra panna
- 56 Hladný vetrík
- 56 Na pieseň srdca
- 53 Sláva Bohu
- 52 Rozprávka má krídla
- 50 Pokora vína
- 47 Slovenská strážkyňa
- 42 Na polhodinku
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
