SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V lete 1974

Od mora som dostal pozdrav. Že je tam nádherne, že vlny sa odznove a odznove hačkujú do čipiek; že keď príde víchor, vyhodí zopár zlatých rybiek a ráno ich slnko nájde mŕtve.

Čas ma zahnal sem a ja som pri mori sveta. Tak sa mi vidí, že v tom vlnobití ešte čipku uháčkujem. A zlatým rybkám príde čas, aby umreli.

Na srdci nosím ťažkú nádej, že sa mi nepolámu svitania, že ruže neumrú, keby ma jedna volala, prečo už raz neprídem.

Od mora mi píše táto jedna duša, že jej Zuzka plače do telefónu. Neviem, prečo ona tak žije ako ja, neviem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama