Pred tebou váza

Na svätom obrázku je hodnoverná Golgota. Farby sú farbami, deje dejmi a obloha oblohou. Aj Kristus, namaľovaný na kríži, je ako ľalia. Aj prechádzky od štácie k štácii sú milé, spievame od obrázka k obrázku štrnásť ráz. Ale keby Kristus odrazu povedal: zapri seba, vezmi jarmo a poď, narástli by ti parohy i pred svätým obrázkom. Lenže ani vtedy nič sa nezmení, deje ostanú dejmi a obloha oblohou.

* * *

Pilát bol majster v súcite, chcel vrahov dojať. Ty, Kriste, kde sú tvoje slzy? Palicami ťa bili, bičmi nahými, až ti hvižďali v tele. Hádaj, kto ťa uderil! Akože v tme možno hádať? Každý uderil, kto tam bol. Raz teda mať Boha pod bičom, dať mu. A neuniklo nič z teploty tvojich očí. Chránil ju tam ten anjel s kalichom. Tí, čo bičovali, nemysleli na neho. Iste by ho bili, keby ho mohli vidieť.

* * *

Pribitie na kríž nie je dosť horké, dajte ešte octu a žlči, tej prednebeskej pijatiky. Ty vieš, že si im bol na posmech, že vtáčka chytili, keď pekne spieval. Ošklbali ho, kocku vrhli o jeho perie. A nezavadzali tvojej modlitbe, keď si volal obidvoma hrsťami krvi: Odpusť im! Bol to na tvoje pery posledný zabodnutý kvietok a v ňom dokvitol si na celú svoju smrť.

* * *

Slnko nechcelo vidieť, keby si naozaj zišiel dolu z kríža, zatmilo sa. A zišiel si, púšťaš sa na púť nepodlomenými nohami, nepadajúci pod ťarchou sveta, až do našich čias. Ale zem je predaná bankovkami, pýchou i hriechom krvi. Diabol vypláca 30 strieborných i slávu. Všetci sa o to trhajú. Dvere pred tebou pribuchnú, zviažu ťa, vyvedú na vrch s prischnutou bolesťou, nazad na kríž. A kričia: Boh umrel!

* * *

Mladý, elegantný ex-kňaz, ten vie kibicovať. Kostolníci hrajú pod stolom, fúzatí, vlasatí. Pane Ježišu Kriste, ty na našej biede ľudskej si sa vychoval. Mal si ruky odpúšťajúce, ruky radodajné: podľa toho sa pohybovali, kde boli chorí, kde tkáň rodu ľudského bola slabá. Nože si spomeň na mladých, ktorým si raz ako divým kvetom povedal: Poď, nasleduj ma.