SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chlieb hladných

Zvonia na Božie telo. Je sviatok chleba, do ktorého raz vo večeradle skrylo sa povedané slovo lásky.

Je slávnosť oltára. Je oheň vzplanutého kríčka, keď vyhlásil o sebe „Som, kto som.“

Je padanie many. Zrána sa podivne rozmnožuje a do večera je sýtiacim pokrmom.

Klenba chrámu otvára sa nebu. Výšky nijaké neprekážajú, do Božích veľhôr ide pieseň.

Teraz je tvoj čas, Pane. Vzniesli sa zvony, prosia o drobec bielunký, pre biednych.

Tam sa to začínalo. Zvonili vždy pre chudobných, pre sluhov, pre pokorených. Majú dlhé pokolenie.