Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Zdenko Podobný, Simona Reseková, Ida Paulovičová, Marián André, Monika Harabinová, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 61 | čitateľov |
Mnoho je chorých; trasú sa v kĺboch nemocnice, aj hlava sa im krúti. Neofyt viery kľakol na kolená, nie zo slabosti. Zo strachu neprišiel k chrámu. Veže sa týčia pevne, nie sú opité.
* * *
Celý deň vietor sa nám vŕta do očú. Za naším chrbtom narobil lomozu. Ty vravíš, Bože, že je to tvoje kráľovstvo, aj tie zvery za rohom. Na tvoje slovo stane sa nebo.
* * *
Môj nôž, čo som krájal chlieb, taký je ostrý, akú má lásku. Nie každý prešiel vrchy až ku mne. I včielke sa stalo, že padla z peľu, človek to nevidí. Ale ja viem, ako to bolí tých pod vrchami.
* * *
Prečo ešte vtáčky spievajú? Uhýnajúc konárom, všetky ich majú pod nohami. Tak si posadali k stolu. Akoby im to ktosi povedal, akoby im ktosi kázal priniesť z neba svoj príbeh na zem.
* * *
Je príliv a odliv, je nános, je výmoľ; máme upradenú záhradku pred chalupou a máme kamenné sny; chodia k nám anjeli z ružičiek a v rukách máme žihľavu; sú belásky a žijú aj hady. Nebo má hromy, ale zúrivosť má človek. Ani sa neukážeme von, keď zaduje hnevom a jeho šíp k nám letí.
— básnik, spisovateľ, dramatik, publicista, kňaz, predstaviteľ katolíckej moderny Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam