SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po kataklizme

Zarosili sme sa až po zahryznutie do jablka. Je kyslé. Zem nemá svoj názov. Slnko je krvácajúci vták, bez ratolesti v zobáčku, a človek iba o túto neholubičiu nôžku je opretý. Keby tak mohol vzletieť a nebelasý blankyt neba zoškriabať nechtami. Nechtami, ktoré sú už pazúrikmi i tu dolu.