Zlatý fond > Diela > Pred tebou váza


E-mail (povinné):

Rudolf Dilong:
Pred tebou váza

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Zdenko Podobný, Simona Reseková, Ida Paulovičová, Marián André, Monika Harabinová, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 49 čitateľov

Rodné záhony

Jar nesú vtáky v obleku píšťalky. Už teraz snívajú jahody o nás chudobných.

Stromy putujú nazad do záhrad, odhodlané žiť.

Matka ide robiť na pole, má doma deti. Keby ich neniesla všetky na rukách, nešla by.

Každej lastovičke, čo obletuje náš dom, povieme, že je rodná sestra. Z nôh sa jej práši naša prsť.

Musela svoje diaľky precestiť, neprísť iná spod iného neba.

Never, že slnko ťa ďaleko od domu premení. Ostaneš iba preľaknutým človekom. Strach vyklčoval celé naše storočie.

* * *

Teraz, ak je ešte smutno, to len našej rodnej zemi bez nás. Od počiatku nebolo tak.

Keď Boh stvoril jej priestory, každý mal kde byť.

A mali i kde umrieť, jeden pri druhom, pricláňaní pokolením, ratolesťami.

Z dolín vytekali dobré potoky, oni z nich pili. Teraz nie, tu z triešte mora.

Spúšťa sa na dno lovec perál, hľadajúci, večne hľadajúci. Nemôže pod morom zaplakať.

Máme i my kvapku na očiach, všetci sme kvapky, i moji drahí v hrobe, tak ako šumia od nich potoky za mnou do morských plání.

Ó Bože, je strašne mnoho našej rodnej zeme!

* * *

Po lete prejde jeseň, kroky má isté.

Na zlatých vŕškoch zazuní korunovanie žatvy. Akoby bol kráľom, kto prišiel na roľu.

A kosa spozná, kde krájala úvrate takto rok, so zvyškom vône na oselníku.

Gazda hľadieť bude na kozly, mäkko pôjde k nim. Tak sa chodí po hrudách, ktoré Boh kropí kaskádami pohľadu.

A nechá na zemi lásku: zaúhorí, zaorie, zapečatí ten drahý kov, ktorý dostal z Božích rúk.

Takže nabudúce nie každý ju môže nájsť, len kto vie odkryť svoju dlaň v hrsti Božej.

* * *

Boh je pri každom narodení človeka. Puklo semienko, nechá na ňom odliatok svojej tváre.

Vzdá mu pokorne poklonu: máš svoj záhon, rastni, nik nemá sily odniesť ťa.

Rozprávka táto v dieťati dlho dýcha, v snení prvom, v krásnom učesaní.

A keď si líha, došepkáva svoju modlitbičku, to povedané, čo vie Boh.

Vyspí sa a neskoršie sa z rozprávky zobudí. Hneď príde to, čo si pýta slzy.

Ó, smrteľník, bolesť ti bude nápojom. I bez hľadania uvidíš cudzí, nežičlivý svet.

Nenašli sa maliari, čo by vedeli namaľovať semienko zimy. Hmatajúc ho, došli iba k človeku.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.