E-mail (povinné):

Janko Kráľ:
Orol

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško, Janka Kršková, Pavol Tóth, Renata Klímová, Michal Greguška, Martina Červenková, Andrea Minichová, Jozef Sedláček.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 1831 čitateľov


 

Orol


[1]
Vyletel orol ponad zem vysoko —
zem sa mu tratí, temer ju nevidieť.
Nehľadí na ňu — načože by hľadel:
má on pred sebou celkom inakší svet!
Načo by hľadel? Dolu on nezíde,
čo hnedky búrka, čo hneď orkán príde!

Kukaj, kukučka, ak kukú, tak kukú,
vešť sedliakovi, svojmu susedovi,
či on dožije ešte takto roku,
vešť v háji lásku svojmu šuhajkovi;
spievaj, sláviček, na zelenom kríčku
v tichej hustinke, keď všetko zaspáva,
s nocou povoľnou, ticho príchodiacou,
keď hora, pole v tíši usedáva;
spievaj, vyspevuj pokojnú pesničku:
osud môj inší, môj dom je vysoký,
nie to halúzka, nie to lísťa stromu,
nie to dolina, nie to háj hlboký,
nie to hniezdo, nie to stromu temä —
môj dom, kde bývam, konca, kraja nemá!

Striasla sa lipa, šumel háj zelený,
belie sa domček, a pri ňom mohyla;
striasla sa lipa, šumel háj zelený,
synovi svojmu mať prehovorila:

Môj synak drahý, moje potešenie,
ak to uznávaš, že som ti ja mati,
prijmi poradu — ktože ti ju môže,
ak len nie tvoja vlastná mater dati —
prijmi poradu: ďaleko sa nepusť,
na šírom poli prítulky nenájdeš;
milý je domček, milá je rodina,
všetko ťa víta, kdekoľvek si zájdeš —
šíry svet chladný, chladnejšie prijíma,
a doma každý strom ťa vďačne víta!

Mať moja drahá, môj všetok zlatý svet,
uznávam tvoju materinskú radu:
milý je domček, milá je rodina,
v cudzine žiadnej prítulky nedadú;
doma je pokoj, v svete búrky budú —
ale darmo je: kto proti osudu?

Nie mne súdené v domácom pokoji
časy prežívať života tichého,
napájať dumkou starodávnych časov
dušu pri ohni času večerného,
nie mne súdené žiť v tichej doline:
osud môj rastie v šírej pustatine!

Zafúkol vietor ponad háj zelený,
kníše sa javor ponad brezy, bory,
kníše sa, kníše, chýli sa ľahučko,
háju tichému orol prehovorí:
Milý tvoj pokoj, hájiček zelený!
každá halúzka s mocami divnými,
keď šumie, šumie, prebúdza dumania,
ktoré zahasli s časami dávnymi;
šumie, nešumie — tak je srdcu milo,
ak’ by sa dačo ale ako snilo.
Oj, zelen, zelen, hájiček zelený!
Okolo mňa sa chmáry čierne vijú,
znad mňa, spopod mňa hromy vyvierajú,
ja letím, letím, kým ma nezabijú.
Ja strechy nemám, ja kde sadnúť nemám,
hrom mi ukáže miesto, kde ležať mám.
Okolo mňa sa chmáry, hromy vijú,
ja letím, letím, kým ma nezabijú…
(1845)


[1] Prvý raz v Orle tatr. I, 1845, str. 9, Ps, str. 141, Sokol V, 1866 v básni Duma, IV. časť, str. 42, V-1, str. 107, V-2, str. 89. — Prepis u V-1 má okrem opravenej interpunkcie tieto zmeny: Čo hňedki búrka — čo hneď i búrka; v tichej husťinke — v tichej húšťave; Spievaj, vispuj (tlačová chyba) — spievaj, vyspevuj; osúd muoj inší — osud môj inší; sinovi svojmu mať prehovorila — synovi svojmu mati hovorila; Jestlí ňje tvoja vlastní maťer daťi — ak len nie…; Prími — prijmi; Šíri svet chladní, chladnejšje prijíma — šíry svet chladný, v ňom vďaka nezkvitá (to podľa Sokola, kde je i nasledujúci rým zmenený na víta miesto pôvod. príma). Vlček vynechal medzeru, vyznačenú troma hviezdičkami po verši: „Ale darmo je: kto proti osudu!“ Ďalšie odchýlky: Zafúknuv vietor — Zaskučal víchor; Akbi — sťa bi. Autor má poznámku: Vešť — prorokuj. — Vlček prijal zmeny podľa Sokola, ale neprávom, nie sú autorské. Napr. oprava „zaskučal víchor“ je celkom nelogická, lebo „javor — chýli sa ľahúčko“ a háj je „tichý“.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.