Z článkov
Autor: Jozef Gregor Tajovský
Digitalizátori: Gabriela Matejová, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Filip Pacalaj, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Michaela Dofková, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová, Branislav Šušlík, Christián Terkanič, Valeria Bednarikova, Lenka Drobná, Ivana Hodošiová
[21]
V zbožnom naladení so zastaveným dychom vstúpil som voľaktorý deň do banskobystrického ev. hrobitova, aby som sa poklonil strúchnivelým pozostatkom rodákov svojich.
Sám, nikým nerušený, kráčal som ticho od pomníka k pomníku, značiac si medzitým, čo mi zaznačeniahodného do očí padlo. Ťarcha zavalí sa na dušu človeka, keď sa vôkol obzrie, a so zarosenými očami čítal nápisy niektorých pomníkov. Ako by nie! Manžel stavia prvej družke svojej pomník slovenský, jemu a druhej manželke jeho stavajú už nevďačné deti nemecký a týmto, ak ešte nie, nuž časom zaiste, postavia deti pomník maďarský.
Veľavýznamné, krásne nápisy zdobia mnohé pomníky. Napr.:
Tichá radosť matky svojej Otca poklad budúcnosti, Dva sinja z života stromu Ztrhnutje dve ratolesti Ladislav a Jaroslav, 1848.
Druhý nápis:
Otecko, Mamička, Utíš svoje bôle, Kdože sa postaví Proti Božej vôle?
Tu zvlhnúť musí každé oko a či stíchnuť — všetok bôľ.
Takýto je i tento:
Pozde prišiel, Skoro išiel Za otcom ta v lepší svet, Nebola zem pre ten kvet.
Zložil ho náš slávnej pamäti Janko Botto.
Krásny verš zdobí jeden manželkou manželovi postavený pomník:
Čo raz verná láska spojí, To ani hrob nerozdvojí.
Podobný básnický nápis má na pomníku manželka Emila Černého:
Života daním život utratila, Časnosti ztratou večnosť vydobyla. Tak krutá nehoda mať slávnej výhody. Rodenie a mrenie — beh celej prírody.
Pravoverný kresťan musel to byť, čo tento nápis skladal.
A zase takýto, tiež Jankom Bottom zložený nápis zdobí pomník matky nášho, žiaľ, tiež už odpočívajúceho výtečníka Ľudovíta Turzu-Nosického. Znie takto:
Keď zbitý duch tvoj, Keď oko tvé v slzách tone: Tu nájdeš mier i pokoj, Jak kedys’ na jej lone.
Čo zvláštny nápis uvádzam tento:
Čtirikráte horké slzy sem ronila Ja na tomto místě, když sem sprovodila Třech vernich manželů, též i drahú matku. Láska lásce pomník kladě na památku.
V národnom ohľade najzvláštnejší pomník je s nápisom týmto:
Národu svojho sin verní: Manžel dobrí, milovaní; Radost svojích vrstovníkou V prostred veku oplakaní. Daniel Hrča …48.
Zub času mnoho už porúchal na pomníku tomto, čo svedka, že v štyridsiatych rokoch mali už Slováci nielen prebudených inteligentov, ale i remeselníkov. Lebo, ako som sa dozvedel, Daniel Hrča bol váženým koželuhom v Banskej Bystrici. Štyridsiaty ôsmy rok je vraj rok jeho umretia.
Prečo mlčím dosiaľ o pomníkoch našich tu odpočívajúcich výtečníkov? Okrem J. Bottovho, na ktorom je tento nápis:
V bratoch ľúbiť ľudstva plemená a v ľudstve — milovať Boha!
niet viac nápisov na žiadnom. Pomníky sú naoko krásne, no mňa neuspokojujú. Okrem púhych mien a poznačenia stavu (Grossmann ani to nemá) viac sa na tých pomníkoch nedočítaš. Takéto pomníky sú: Theod. Ludv. Grossmannov, Sam. Bodorovského i jeho otcov, Ľudovíta Thurzu.
Anton Penzel má práve pomník s nemeckým (!) nápisom. Postavila mu ho vraj vďačná (!) dcéra. To je už veľká skromnosť!
Iba Adam Kardoss z Kardossviasky má k potešeniu nám živým žalm 94., 14.: „Neopustí Hospodin Lidu svého.“
Advokáti a národovci Slabej a Grossmann nemajú vôbec ani pomníkov.
Večná im pamäť v národe!
