E-mail (povinné):

Jozef Gregor Tajovský:
Z článkov

Dielo digitalizoval(i) Gabriela Matejová, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Filip Pacalaj, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Michaela Dofková, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová, Branislav Šušlík, Christián Terkanič, Valeria Bednarikova, Lenka Drobná, Ivana Hodošiová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 140 čitateľov

Z povier a obyčají v Pohorelej

[2]

V nedeľu na fašiangy berú dievčatá parobkom klobúky, čuhy a čo zachytia — do zálohu. Mládenci idú potom za dievčatami a musí si každý svoju vec vymeniť desať-tridsať grajciarmi. Z toho potom zaokryjú dievčatá výdan za „graple“, pálené, krúpy, kapustu a všetko, čo tam popili a zjedli. Tak sa hostia pri muzike až do „Krivej stredy“.

Na „Krivú stredu“ ide mladô-starô do kostola a z kostola rovno do krčmy. Tam si potom ženy povypíjajú — chlapi išli domov, deti ostali pred krčmou — a skáču z táfle, aby mali veľký ľan a konope. Niektoré si aj domov vezmú a tam potom skáču z „kopy“.[3]

Na Veľkú noc prísne pridŕžajú sa kúpačky i šibačky.

Na „Rusadľa“ (Turíce) mládenci dievčatám máje bijú, „škvrky“[4] a brezy.

Pred Ondrejom v ten večer naberú dievčatá „konopičky (konopné semä), sejú ju mládencom po oblokoch a spievajú:

Na svatego Ondreja konopičky seja. Dajže, Bože, čo by zišli, čo by do nas chlopci prišli.

Alebo:

Daj mi, Bože, znati, s kym ich budem trhati.

Keď mládenci predsa neprídu, zachytia sa dievčatá a metajú parobkom staré hrnce do dvier.

Večer pred Jánom ide mládež za dedinu na kopec, rozloží vatru, zapáli staré, do kolomaže namočené metly, tancuje, poskakuje a spieva:

Na svatego Jana Sobotičku paľa. Hoj, Jane, hoj, Jane — naša krova v jame. Anna Krešakova — kotra nepritomna — doma sedí, kyseľ cedi. Hoj, Jane, hoj, Jane — naša krova v jame.

Alebo:

A keby ja dobre žila, cuker jedla, kávu pila: rosla by ja, rosla by ja, rosla, jako v hore sosna. A keby mi muž povedal, žech pijana nevyspana: vody bych zvarila, muža oparila.

Od Všechsvätých do Kračúna chodia tak mládenci ako i dievky na „priadky“. Hry pritom majú všelijaké; mne podarilo sa však iba tri spísať.

a) Mládenec ide ku dverám a povie:

Visim na marnan kameni, kto ma rad vidi, nach ma odmení.

Príde k nemu dievka, dajú si „cérus“[5] a hra sa opakuje.

b) Dievky donesú múku, „krompele“, „semia konopne“ a z toho napečú potom „posuškov“; upečené posušky oparia, vysypú na misu, posypú tým podrveným semenom a cukrom a jedia, že až steny pukajú na „kudelnej chyži“. Pritom spievajú:

Tam döme, tam döme (ideme), de posušky peču, obločkami meču (vyhadzujú).

c) Mládenec ide a radom sa opytuje, napr.: „Načo je zelezo?“ Kto nevie chytro odpovedať, vezme mu záloh. Pri vymieňaní opýta sa, vytočiac záloh:

Haloda, haloda, čia je to hospoda?

A koho „hospoda“ bola, tomu uložia nejakú pokutu.

V ostatný večer odtnú kúsok z každej „ťapky“ (na praslici), ako znak, že už nebudú priasť.

Na Štedrý deň pradú ženy „šmigar“ (na bič, inde „nákončie“), že je to šťastlivé ku statku.

Statok prvý raz na Zelený štvrtok vyháňajú. (Prečo?)

Kto do Ďura odreže hadovi napr. zlatníkom hlavu a ten zlatník zakope na také miesto, kde nepočuť kohúta, a na druhý rok v ten istý deň ho vyjme a so sebou nosí, tak čo by si za deväťdesiatdeväť grajciarov niečo kúpil, nielenže mu jeden grajciar ešte vydajú, ale aj zlatník príde za ním. Keď však za celý kúpi, alebo keby chleba kúpil zaň, už si ho viac nevidí, zlatník sa nevráti.

Prach z hada pred Ďurom chyteného a zaživa v novom hrnci upáleného so soľou zmiešaný dávajú dúlom napadnutému statku v tej povere, že na ten statok už viac dúl nepríde.

Keď krave vemä zapuchne, okadia jej ho čistcom, zo stola naškrabaným drevom, z lopaty pekárskej naškrabaným cestom a spod prahu zemou.

Keď je človeku „zima“, tiež ho tým okadia.

Keď je dieťa „ureknute“, čímsi ho umyjú a vtisnú mu do žalúdočka masť, pozostávajúcu zo svojačienca, masla, medu a cesnaku.

Na Tomáša olovo lejú.

Na Ondreja zapraví dievka do halušiek viac kartičiek, popísaných mužskými menami, a tak hodí do vody. Ktorá haluška vyjde najskorej navrch a aké meno vynesie, tak sa bude volať jej budúci muž.

Na Luciu píšu si cesnakom kríž na čelo, aby strigy nemali práva. V chlebe cesnak dávajú vtedy aj statku.

Na Katarínu namáčajú dievky čerešňový prútik do vody a každý deň ho polievajú vodou v ústach donesenou, aby mali na Božie narodenie pierko do kostola.

Kto chceš strigu vidieť, urob takto: V ten večer pred Luciou započni stolček robiť a odkladať každý deň po jednom polene, ale tak, aby si nebol ani prv, ani neskôr so stoličkou hotový ako na Štedrý deň, a poleno tiež nezabudni si každý deň odložiť, lebo ti bude treba. Na utiereň pošli všetkých z domu, len sám ostaň doma, zobleč sa donaha, vezmi kosu, čo sečku ňou režú, rozlož si pod komín ohňa, sadni si na ten stolček a prikladaj po jednom polene. Dolu komínom budú skákať pred teba mačky; ty buď šikovný a odtni každej hlavu (ktorej neodtneš, tá teba roztrhá), a vidíš, poznáš v každej mačke ženu, vlastne strigu, lenže musíš mať ešte okolo seba kráž, urobený trojkráľovou kriedou a svätenou vodou. Strigy tie ti už potom dajú, čo si len zažiadaš, lenže si ťa pod pokutou skazenia sprisahajú, že ich nevyzradíš.


[2] Slovenské pohľady XVII, 1897, str. 437 — 440

Redakcii Slovenských pohľadov sa príspevok zapáčil, pretože na tretej strane obálky 7. č. SP odkazujú Tajovskému: „Ostatok v augustovom čísle. Tých pohorelských zvykov čím najskorej spíšte ešte viacej.“ V augustovom čísle (č. 8) odtlačila redakcia ľudovú skladbu „Mladý herceg“ a „Hru na mýšku“. Tajovský v tom roku už nič v Slovenských pohľadoch neuverejnil. Podtitul článku: „Gemerská stolica“. Úryvok z článku odtlačil Tajovský aj v Omrvinkách.

[3] Kopa = naspodku pekárska pec a na tej druhá, vyššia, na zohriatie izby.

[4] „y“ vyslovujú Pohorelci temer ako „ö“

[5] Je to hádam jediné slovo, v ktorom Pohorelec vysloví dlhú hlásku. Uňho je všetko krátke.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.