E-mail (povinné):

Jozef Gregor Tajovský:
Z článkov

Dielo digitalizoval(i) Gabriela Matejová, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Filip Pacalaj, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Michaela Dofková, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová, Branislav Šušlík, Christián Terkanič, Valeria Bednarikova, Lenka Drobná, Ivana Hodošiová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 140 čitateľov

Martinská hus

[14]

Na sv. Martina musí byť skoro v každej rodine v nedeľu pred 11. novembrom upečená hus. Ba i najchudobnejší hospodár si na sv. Martina dožičí kúsok mäsa, lebo ináčej by si sv. Martin vyhľadal medzi jeho dobytkom dáku obeť. Martinská hus sa dostala na pekáče pre udalosť r. 375, keď skromný opát jedného z francúzskych kláštorov — Martin — vymenovaný bol za biskupa v Tourse. Posolstvo, ktoré mu zvestovalo toto povýšenie, hľadalo ho po celom kláštore, až ho konečne našlo v chlieve, obklopeného celým kŕdľom tučných husí. Ale tu začali husi gágať, ako kedysi na rímskom Kapitole, a zaplatili svoju zradu, voči Martinovi spáchanú, smrťou, lebo ich upiekli na hostine. Od tých čias sa ujalo hodovanie na sv. Martina a menovite stredovekí páni a rytieri priviedli túto hostinu ku veľkej dokonalosti.

Druhá legenda rozpráva, že raz, keď bol Martin ešte vojakom, stretol sa pred amienskymi bránami so zmrznutým vojakom, ktorému daroval polovicu svojho plášťa, a sa mu objavil Kristus tou polovicou odetý.

Cisár Maximus podal vraj Martinovi pri hostine pohár vína a preto sa Martin považuje za patróna vinárov a je ním dodnes v Bourgogni. Keďže ale k dobrému zapitiu prináleží aj dobre si zajesť, netrvalo dlho — a sv. Martin sa stal i patrónom dobrých jedákov. Tým sa i vysvetľuje, že napr. v Utrechte a inde nazývali sa pôžitkári „Martinskí bratia“.

V niektorých krajinách je deň sv. Martina detskou slávnosťou a bývajú deti ako na Mikuláša obdarované koláčmi, cukríkmi, orechami atď. Pozostalosťou z dávnych pohanských čias je „martinský oheň“, ktorý sa niekde ešte dosiaľ kladie na rozličný spôsob. Čo sa týka husi, sv. Martinovi zasvätenej, stratili sme v novšej dobe jeden z jej úžitkov pre nás úplne. Od r. 336 po Kr., v ktorom spomína sa prvé použitie brkového pera, písavalo sa husacím perom až do čias nie práve veľmi vzdialených. Má teda hus rozhodne veľký význam i na poli kultúry. Keď sa však začali užívať oceľové perá, pominul, pravda, veľký význam husí a brkové pero zmizlo z kruhu pisárov.

Hus spomínaná je často i v našich slovenských ľudových pesničkách, napr.: „Pri Prešporku na Dunaji húsky sa perú…“, „Štyri husi biele…“, „Kázala mi mati, biele húsky hnati…“, „Šuhajko biela hus…“, „Keď som tie husi pásala…“ atď.

A aby som tu predniesol všetko, čo o husiach viem, pripomeniem ešte, že u nás v Martine na oslavu nášho patróna usporiadajú sa každoročne „husacie večierky“ a bývajú obyčajne zábavné a veselé. Rozumie sa, že na bielom stole nechybia husi pečené a pritom ani rečnenia a spevy.


[14] Národný hlásnik XLVII, 1913, č. 45, str. 3

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.