E-mail (povinné):

Jozef Gregor Tajovský:
Z článkov

Dielo digitalizoval(i) Gabriela Matejová, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Filip Pacalaj, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Michaela Dofková, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová, Branislav Šušlík, Christián Terkanič, Valeria Bednarikova, Lenka Drobná, Ivana Hodošiová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 140 čitateľov

Aký je ten druhý svet?

[10]

Od starého otca svojho počul som čo chlapec často hovoriť, že mu veru po smrti nič lepšie nebude, ako mu bolo zaživa. Pamätám sa, že hovorieval, že i tam ho čakajú všetky práce, ktoré tu konal. Menovite: kosa, vidly, hrable, sekera, okovanec a túlanie sa za prácou ešte po horších chodníkoch a neschodných prtiach medzi kružinou-hložinou, popod mosty, cez vody a po horách — horšie ako tu. A v našej pekárskej peci (t. j. na takom priestore) že budú dvanástoria mlátiť, zhrbení „do págľa“.

Pritom bol pobožný, nevymeškal kostol, a aj v poli a na cestách sa modlieval.

Stará mať, tiež pobožná osoba — (modlila sa, spievala za každým krokom; v nedeľu a vo sviatok čítavala „Život svätých“ a iné nábožné knihy) — podobne zmýšľala, a starému otcovi prisviedčala, hoci ho vše, keď toho už veľa bolo, i zahriakla, aby mlčal a „veril“, čo viera káže.

„Veď ja len vravím,“ ospravedlňoval sa starý otec. „No, veď zato — čože by to bolo — ako bude, tak bude — pánbohvie — keď nám to ešte nikto neprišiel povedať,“ doložila stará mať. Ale že nebolo iného náhľadu, ako starý otec, to vidieť už aj z tej jednej jej rozprávky (na viac sa hádam nepamätám), že jedno dievča sa zatajilo a „bolo na druhom svete“, a keď ho prebrali, vadilo sa vraj s rodinou, že ako jej tam mohlo dobre byť a že sa muselo vrátiť.

„Nuž a akože ti bolo?“ pýtali sa jej vraj príbuzní.

„Šla som už,“ vravela, „cez jednu veľkú izbu a v tej bolo veľa stolov, a na každom kopa chleba — čerstvého, len tak voňal, a zobudili ste ma.“

Rozdiel je iba ten, že si starý otec horšie, stará mať ale krajšie predstavovali ten druhý svet. A podobne počul som i od druhých ľudí hovoriť, keď si vše prišli k nám posedieť a sa o tom náhodou rozhovorili. Že Tajovčan predstavuje si posmrtný život tak, ako tuzemský, to vidieť i z niekoľkých tajovských obyčají, zaznačených v Slovenských pohľadoch.

Žene, ktorá umrie pred pôrodom, alebo práve pri pôrode spolu s dieťaťom, dávajú do truhly i hábočky pre dieťa, aby ho mala do čoho obliecť a previť. (Tamže, str. 122, 1895.) Z čižiem, ktoré majú obuť mŕtvemu, ak sú na nich podkovičky pribité, odtrhnú ich, aby vraj na druhom svete nechropkal. (Tamže, str. 745, 1897.)

Či porekadlo „Išiel Abrahamovi husí pásť“ myslia vážne, alebo žartom, na to som sa nespýtal.

Ale že mŕtvi z druhého sveta na tento prichodia, to v Tajove veria. Lebo hovoria, že mŕtvy na tretiu noc po umretí príde sa odobrať od domácich. Príde na oblok alebo na dvere zaklopať. (Tamže, str. 122, 1895.)

Tomu nasvedčujú ešte tieto dve povery: Z nevádzanej ženy, keď umrie, býva smrť, ktorá chodí v bielej plachte pre ľudí, ako aj tá, že kto niečo z cintorína ukradne, toho prídu mŕtvi mátať aj drhnúť. (Tamže, str. 122, 1895.)

Mŕtvemu dávajú povedľa iných vecí aj peniaze do hrobu. (Na čo, to sa opýtam.) A komu by vraj zabudli, ten si chodí pýtať; dáva „ohlas“, a najlepšie je vraj položiť do pozostalých šiat jeden-dva grajciare — tam si ich najskorej nájde. Ba počul som od viacerých, že predtým (či aj dnes?) dávali pod hlavu tým, ktorí za života radi pili, aj fľaštičky s páleným, aby sa vraj na ďalekej ceste mali čím potúžiť a sa nevrátili.

Svitaj, Bože, svitaj!


[10] Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti III, 1900, č. 1, strana 7 — 8

Podtitul práce znie: „Črta z tajovských povier.“ Cudzie práce, na ktoré sa Tajovský odvoláva, sú od A. Budaya: Povery a obyčaje ľudu slovenského (Slovenské pohľady XV, 1895, str. 122 — 123), Povery a obyčaje (Slovenské pohľady XVII, 1897, str. 562 — 563, 624 — 627).

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.