E-mail (povinné):

Jozef Gregor Tajovský:
Z článkov

Dielo digitalizoval(i) Gabriela Matejová, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Filip Pacalaj, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Michaela Dofková, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová, Branislav Šušlík, Christián Terkanič, Valeria Bednarikova, Lenka Drobná, Ivana Hodošiová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 140 čitateľov

Črta o Macharovej poézii

[31]

Keď niekedy vezmem do ruky nejakú knižku básní a začnem čítať, stáva sa mi, že po niekoľkých veršoch alebo stranách také driemoty prídu na mňa, že musím knižku odložiť a vziať niečo inšie.

To isté počujem veľmi často aj od druhých ľudí.

Na to jedni vravia, že k čítaniu a požívaniu básní treba „nadchnutie“, druhí zase, že „pokojná chvíľa“, tretí „sviatočná nálada“, štvrtí „oddych duševný, mier“ atď. A každý inak usiluje sa vyhovoriť niektorého básnika alebo aspoň voľaktorú jeho nudnú, mdlú knihu, keď sa ho opýtame, či už to, lebo to čítal od neho.

„Začal som, ale — ani neviem — vytrhli ma… či už čo…“

Ja vravím: „Nečítal som to ešte, alebo začal som, zadriemalo sa mi; alebo: je mi to privysoké a primúdre, nerozumiem tomu — nechal som to tak.“

Machara však môžem čítať, kedy chcem, či som nadchnutý, lebo zronený, či pokojný, lebo podráždený, sviatočne či stredtýždňove naladený, a či sám sebe a či druhým.

A to je pri tomto vzácne, že vždy nájdem v ňom svoju náladu, svoje duševné rozpoloženie seba.

A nielen to! V Macharovi našiel som seba v každom čase, čiže fáze životnej, a menovite ako zaľúbený, oklamaný, ako vlastenec-národovec, a zradca mizernej krvi svojich ľudí, ktorí — nevynímajúc ani samého seba — vše takú povedomú hlúposť národnú vyviedli, spozdilosť dokázali, že by som ich rád bol do oblakov vyhodiť, aby padli s prečistými mozgami a srdcami…

Sám pre seba najvyššie si vážim báseň o šibeničkách.

Tá ma stále učí, že „vlastencom“ — národovcom byť je nie ťarcha, nie monopol, nie prednosť, ale vrodená povinnosť, ktorá sama sebou, bez chvály, vďačnosti a glorioly rozumie nehlučnú, ale tým účinnejšiu prácu, a len prácu za národ!


[31] Hlas VI, 1904, str. 73 — 74

Tajovský obľúbil si poéziu J. S. Machara počas pražských štúdií a pôsobenia v Detvane. V tom období začala byť Macharova poézia veľmi čítaná najmä mladou generáciou.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.