ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Z článkov

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Jozef Gregor Tajovský:
Z článkov

Dielo digitalizoval(i) Gabriela Matejová, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Filip Pacalaj, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Michaela Dofková, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová, Branislav Šušlík, Christián Terkanič, Valeria Bednarikova, Lenka Drobná, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

140

čitateľov

Humor nášho ľudu

^[7]

Bol by človek blázon, múdrejším byť — ako je.

Môj pes má sa zbesnieť za zajacom — keď je na mise.

Neber si tú, čo ti ponúkajú — vezmi si mňa.

Kto videl už z koňa — kostol? (Kto na koni sedel.)

Bruchom žerie, chrbtom s... Čo je to? (Hoblík.)

Bola trojnožka, prišla štvornožka i vyvrátila trojnožku. Prišla dvojnožka a ubila štvornožku, že načo vyvrátila trojnožku. Ako to bolo? (Žena, mačka, rajnica.)

Slepí sa mu ponúkajú do hospody. (Spal by.)

Prečo sa chlap žení? Aby, keď sa bojí, mohol sa ženy chytiť, žeby ho čert nevzal, lebo ženu — čert nevezme. (Prečo?)

Keď dakomu „z očú príde“, umyje sa močom a utrie ženským odolkom z opaku. (Tajov.)

Vaša milosť! Máte na pleci voš. A ak sa hneváte — aj na druhom ju máte.

Žobrácka

Moja kapsa úbohá, Všetko berie, čo Boh dá; i slaninu, i rebrá, i čo Pán Boh požehná.

Banícka

„Náco, kde ideš?“ „Na fraj.“ Lajblík červený, on je zelený, na fraj sa zberá — a dýchať mu nedá.

„Otec,“ pýta sa syn, „kedyže to bude ten deň, že sa nebudeme znati, ani sedati, ani choditi, ani ležati, len sa tak budeme krbáľati?“

„Na hody, synku, na hody.“

Baník tancoval na jednej nohe, držiac sa stolca.

„Prečože netancuješ na oboch nohách?“ pýta sa ho druhý.

„Nuž, ty somár, na ktorejže budem potom stáť?“

Vianoce sú vraj iba raz do roka a Turíce — každý rok.

„Dobrý otec, krstný večer! Poslali ma môj otec, žeby ste im požičali voza bez kolies, že idú močidlo do konopí zaviesť. Že by boli prišli i sami, ale uhryzli psa, tak im zbehla (spuchla) krhla, ako noha.“

„Čo je nič?“

„Takô dačo dobrô do oka a mrcha do — brucha.“

„Môžeš ma v r.. bozať.“

„Ani pri mojej žandári nestoja.“

„A či je to ďaleko?“

„Ako stato ta.“

Skúpy človek ako sviňa — len po smrti dačo z neho.

„Daj mi pyšťok.“

„Keď budú kvitnúť, dám ti dva.“

Tí tam už i nácestu pojedia. (T. j. ide ich viac do hostiny, ako čakali.)

^[7]Národnie noviny XXIX, č. 184 (13. VIII. 1898)

Úryvky odtlačil autor v Omrvinkách a pred nimi v obmene v Černokňažníku.