ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[39]

Pozornejšiemu čitateľovi našich novín zbytočné je opisovať, aké sú v Turci volebné popisy a že márne sú naše apeláty. Len pre príklad spomeniem, že v menoslove martinských voličov sú i takí, ktorí sú už štyri-päť-osem rokov z Martina preč; ale keď sú treba, zavolajú ich a hlasujú. V Príbovciach popísané je do dvadsať železničiarov, ačkoľvek nie ich tam toľko ani so ženami a deťmi atď. A potom to podelenie okresov! Niet na svete toho inžiniera, ktorý by slovenské a maďarské hlasy tak rozrátal — všade zabezpečia väčšinu maďarónom — ako to vie spraviť náš vicišpán pomocou notárov a židov. Aby sme teda mohli v niekoľkých okresoch zvíťaziť nad nimi, to by sme — Slováci do jedného museli byť stelesnená dokonalosť a nie krehkí ľudia, ktorí potrebujú od baróna pašienky, od drevokupca furmanky, od ferštra drevo, od slúžneho, notára všelijaké licencie, reklamácie a čo všetko ani spomenúť neviem, v čom ľud náš od nich ako od úradníkov je v hospodárskych potrebách svojich odvislý, alebo si aspoň odvislosť namýšľa. Turčianský slovenský ľud má toľko národného povedomia, že nech je hospodársky samostatnejší, na dva razy zvrhne celý stoličný výbor. Ale hrdinstvo, obetavosť až po hrdlo a statok žiadať od neho — nie, veď toho hrdinstva sme často neschopní aj my vodcovia, ba tak isto máme všelijaké majetkové, rodinné, priateľské záujmy, akokoľvek aj ten náš pospolitý ľud, ktorý ja i po týchto stolično-výborníckych voľbách ospravedlňujem okrem dvoch-troch obcí, ktoré sa národnému povedomiu svojmu neprimerane chabo zachovali, odhlasujúc — bez výnimky i tých bohatých, neodvislých — za záujmy chlebové na stranu maďarónsku. A tu v prvom rade trpké slovo musím povedať sučianskym Slovákom: Za vás Ďurko Langsfeld nezomrel! Vy nectíte si svoju históriu, vy nehodne čítate slovenské knihy, slovenské časopisy; vaša pôda nehodne je posvätená miliónmi vzdychov a sĺz verných slovenských voličov. Štyri hlasy ste dali národnému kandidátovi. Hanba vám a potupa v národe našom! A verte, kto si sám seba neuctí, toho ani nepriateľ za nič nemá. Je pôstny čas, sypte si popol na temená a k nebesám volajte: Sme otroci! Sme plazy! Ó, Bože, zatvrď nám kosti, nalej do žíl teplej krvi, daj zodvihnúť šiju a my uvidíme Tvoje slnko, pôjdeme v boj za Tvoju pravdu!

Slovany, i vášho mena škoda! Nečudo, že vás už zmaďarčili na Turóctóti. Vám je už aj feršter dobrý Slovák, len nech dreva predá; lebo veď keby vám on nepredal, už by ste ho v Turci ani nekúpili. Od nového roku počne vraj vychodiť v Slovanoch časopis „Drevené presvedčenie“; redigovať ho bude „doska z Kláštora“, „furmanky“ písať budú Štiavničania, „šlógy“ Podhradčania. Dopisovatelia z iných dedín vítaní!

Ozaj, to Podhradie! Keby to mohol nebohému Halašovi šepnúť, nežiadalo by sa mu prebudenia. Okrem tých štyroch-piatich starcov, ktorí doma zostali, tak sa zabudnúť. Nie, neverím, že by ste to mohli urobiť pri svetle božom, preto vás za noci zajímali… Videl som, v Sklabini ste sa už hanbili. Však ste sa? Ale opíjali vás za tri týždne… nuž nech vás to vyhovára; lebo by mi bolo nekonečne smutno, keby si musel pomyslieť, že si s fúrami odvážate do Štiavničky aj svedomie po kúsku a v Kantore prisekávate lepšie presvedčenie. Alebo do porcií priplácate aj slovenčinou? Tá v štátnej kase neplatí ani za halier. Preto si ju zachovajte doma, aby ste pred svetom mali chýr, aký ste mali dosiaľ.

Len neupadnúť, držať sa v týchto tvrdých časiech boja, to buď heslom nás všetkých a prídu lepšie časy!

A my v Turci, Slováci, nezadali sme si ani pri týchto posledných stolično-výborníckych voľbách! Nových miest sme nedobyli, ale staré sme si udržali. Ba viac! Nejednému ľahostajnejšiemu národovcovi musí prísť ľúto, že pre jeho malú horlivosť, snáď prácu, ktorú i zajtra nebolo by pozde bývalo vykonať, padli naši ľudia, v Martine dvadsiatimi siedmimi hlasmi; v Háji jeden náš kandidát šiestimi hlasmi, (keď druhý vyhral štyridsiatimi hlasmi); v Právne devätnástimi hlasmi; v Michale „pár“ hlasmi; v Kláštore „pár“ hlasmi; v Sklabini tridsiatimi šiestimi hlasmi; V Príbovciach dvadsiatimi štyrmi hlasmi. Koľko to mohlo byť výborníkov, koľko horlivých zástancov našej slovenskej pravdy a práva!

Mal by som povedať ešte slovo martinským židom. Na maďarónskych kandidátov odovzdali osemdesiatpäť hlasov, na slovenských ani jedného. A mali by si rozmyslieť a aspoň nás nehubiť, keď dobre vedia, že žijú, bohatnú z ľudu slovenského.

No oni to neuznajú, kým im to sám ľud makavo nevysvetlí. Preto vpred! Pracujme na hospodárskom podvižení a osamostatnení nášho národa a nečakajme skutky hrdinstva od pospolitého ľudu, keď aj učení neraz, keď príde na lámanie chleba, máme ohľady napravo, naľavo a mnohí len pod tlakom spoločného zväzku vykonáme to, čo konať malo by nám byť skúškou zo štvrtej elementárnej klasy!