Dielo digitalizoval(i) Gabriela Matejová, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Filip Pacalaj, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Michaela Dofková, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová, Branislav Šušlík, Christián Terkanič, Valeria Bednarikova, Lenka Drobná, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 140 | čitateľov |
[30]
Kto koľko-toľko sleduješ boje mladých spisovateľov so starými v niektorom inom národe, škoda ti bude času túto drobničku prebehnúť.
Píšem ju pre mladých slovenských nadšencov, ktorí sa pera chytajú, aby kým sa prebijú, nečakali za literárnu prácu pochvalu, povzbudenie, tým menej vencov alebo odmeny, čo i len zopár niklovcov „na papier“, ako sa hovorí.
Na prednejšom ochotníckom javisku našom, po ročnom premáhaní intríg zo strany panujúcich spisovateľov a kritikov, vďaka podnikavému riaditeľovi a spolurežisérovi hier, vcelku s dosť prajným úspechom prevedená bola trojaktovka mladého spisovateľa.
Predstavenie padlo na taký čas, keď býva na divadle najmenej ľudí. Že sa však hlásil nový človek, zišlo sa obecenstva raztoľko ako inokedy, že to hrklo i v kase.
Správca divadla ešte pred predstavením trúfal si vysloviť mienku, že kus prejde; či si teda robí autor nároky na — veniec a či na jeho cenu?
Peniaze i pred boháčom majú svoju cenu, ale kytka kvetov je pre spisovateľa, hoc by mal požičaný kabát, v ktorom sa má s ňou obecenstvu ukázať, aspoň v tej chvíli cennejšia ako lis ma tisícky.
Čo a ako dôverná otázka, urazila spisovateľskú márnomyseľnosť autora.
Trúfal si aj on, že s kusom šťastlive vyviazne, ale už bolo po duševnom „naslaždení“. Už by ho ani strieborný veniec nebol milo prekvapil. Zjednali sa teda na — desiatku.
Ale ako známo, po našich stálejších javiskách, sú takzvané divadelné odbory, ktoré posudzujú kusy, zostavujú programy, hrajú a riadia finančnú stránku ochotníckych spolkov.
Robila sa aj nálada, divadelný odbor sú poväčšine známi a priatelia autorovi. Po pol roku zasadal divadelný odbor a po krátkej porade desiatku, aby bol dôsledný v tradícii a aby si na to autori nezvykli — neodhlasoval.
Slávocit z prajného prijatia dávno vyšumel, kytka by už bola dávno opŕchla. Šustra už bol ubezpečil, že mu zaplatí z nej celé jedny topánky a zvýši mu ešte na desať čiernych káv a škatuľu cigariet.
„Minulo ma, a pamätáte sa, s akým potleskom prijalo ma obecenstvo, aj na kasu prišlo aspoň o tridsať zlatých viac,“ vyhovára autor, ale šuster tomu nerozumie a nevraví, že predsa mu mali za tú prácu zaplatiť.
Nerozumel sa takej práci, tak ako tí mnohí z divadelného odboru, ktorí kus súdili, hrali, klakérov mu robili, ale desiatky by zaň — nedali, lebo to ešte — nebolo.
Ani slávy, ani groša!
Keby bol autor za ten čas, čo kus písal, stal za pisára k fiškálovi, bol by iste zarobil — čo by po osemdesiat grajciarov denne — aspoň sto korún. Ale tak je to, spisovatelia, aspoň malých národov, vždy bývajú viac hladnými idealistami, ako praktickými smrteľníkmi.
Po tom všetkom a pri tom všetkom súdim, že mladí členovia tohto divadelného odboru asi nemienia písať divadelné kusy, keď im spomenutý už nestál za — desiatku.
[30] Hlas VI, 1904, str. 25
Podtitul článku znie: „Venované tým, ktorých sa týka.“ Ide o postup „prednejšieho ochotníckeho javiska“, t. j. divadelného odboru Slovenského spevokolu v Martine voči Tajovskému po inscenovaní jeho hry „Nového života“. Črtu podpísal Tajovský značkou „-g-“.
— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam