E-mail (povinné):

Jozef Gregor Tajovský:
Z článkov

Dielo digitalizoval(i) Gabriela Matejová, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Filip Pacalaj, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Michaela Dofková, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová, Branislav Šušlík, Christián Terkanič, Valeria Bednarikova, Lenka Drobná, Ivana Hodošiová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 140 čitateľov

O lacných abo darovaných spisoch

[23]

„Ďalej spisba pre ľud určená nesmie byť prilacná. Ľud musí si jemu užitočné diela zaplatiť. I duchovný chlieb musí ho stáť i telesnú námahu. Spisy spolovice alebo celkom darované už tým samým sú menej vážené. Rozdarúvanie spisov pre ľud určených držíme za istý druh skazonosného parazitstva.“

Človek si očiam neverí, keď toto číta. A číta to čierno na bielom nie v nejakom „hnusnom pamflete“, ale v „orgáne“ slovenského národa, v 99. čísle Národných novín!

„Skazonosné parazitstvo“, vieš, Slováku, čo to je? Parazitstvo je cudzopasníctvo. Mach na strome, kukučina v ďateline, úžerník v dedine, to sú paraziti. A tvoj brat je tiež vraj parazit, keď napr. prečíta noviny a dá potom susedovi abo známemu, aby si ich i on prečítal.

Keď slovenskú knihu kúpiš, prečítaš a potom dakomu daruješ, dopustil si sa vraj „skazonosného parazitstva“! Si cudzopasníkom v národe ako kukučina v ďateline, ako úžerník v dedine. Prestávaš byť asi „statočným Slovákom“. Lebo v národnom „orgáne“ ti zreteľne vravia: „Rozdarúvanie spisov pre ľud určených držíme za istý druh skazonosného parazitstva.“

Teda po prečítaní schovať abo snáď roztrhať, aby nejak dakto druhý „prilacno“ abo zadarmo sa nenacudzopásol! Starý syr zamotávať, atď., to možno. Len „rozdarúvanie spisov pre ľud určených…“ je vraj skazonosné cudzopasníctvo!

A „spisba pre ľud určená nesmie byť prilacná“! Ktovie prečo práve slovenský ľud, ten náš chudobný ľud, má spisbu dobre platiť a nesmie darom dostať. Na spisbu pre pánov to nevzťahujú. Snáď keď „páni sú i v pekle pánmi“?

Aby si ľud „vážil“ slovenskú knihu, to chcieť docieliť jej cenou peňažnou, a nie hodnosťou vnútornou, je divná špekulácia. Tak i z knihovne za dva-štyri haliere vypožičaná kniha mala by tratiť na vážnosti. Ľudové knihovne práve „prilacnú“ spisbu dávajú ľudu. A slovenská „organizácia“ nakladá, že „spisba pre ľud určená nesmie byť prilacná“!

Ba keby tak dakto obetoval stotisíczlatovú základinu na vydávanie a rozdávanie prilacnej ľudovej spisby! Podľa nášho „orgánu“ bolo by „skazonosné parazitstvo“, národné nešťastie.

V istej pravotánskej kancelárii bývali pohodené slovenské noviny, aby klient, musejúci dlho čakať, mohol si ukrátiť čas čítaním. Bolo dovolené staršie čísla i domov si vziať. Tak práve i pridrahé Národnie noviny dostali sa do dedín, kde ich nikdy nebývalo a kolovali po susedoch, švagroch, kmotroch — čísla darované. Pravotárne už niet, ale tí klienti dnes odoberajú samostatne. Tou prilacnou a darovanou spisbou dozvedeli sa o nej, ochutnali čítanie, poznali v ňom sladkosť i osoh, a dnes už nemôžu byť bez neho.

Na ukážku, na ochutnanie treba núkať i zadarmo, a nie raz, ale dvakrát. Potom čo najlacnejšie predávať tovar len čo najlepší.

Asi žiaden spis nie je pre ľud pridobrý a prilacný. Ľud každý je ako dieťa, a náš ľud je i chudobný, v ohromnej väčšine prichudobný ešte aj na prilacnú spisbu.

Teda drobty padajúce zo stola bohatcov rozdávať chudobným (spisy prečítané, abo ľudomilmi akokoľvek darované) mohlo by to byť skutočne „skazonosné parazitstvo“?

Tomu ani v Martine si neveria. I tam „prilacný“ ľudový spis je kríhtlačiarskym a kníhkupeckým ideálom.

Ale — Kálal aj iní posielajú na Slovensko knihy zdarma.

Týchto tuším videlo sa za potrebné — kopnúť.

… jako deti do studnice, z níž se napily, házívají kamení a smeti (Kollár)


[23] Slovenské listy III, č. 41, str. 2 (13. X. 1901)

Článok je podpísaný značkou „-ý“. Pre autorstvo Tajovského svedčí obsah článku, skúsenosti a udalosti, ktoré sa dotýkajú Tajovského. Ide o „pravotársku kanceláriu“ s pohodenými slovenskými časopismi, ktorú mal v Banskej Bystrici Andrej Hanzlík, uvedomelý slovenský pravotár. Tajovský sa o ňom viac ráz zmienil vo svojich spomienkových prózach. Týmto článkom začal sa Tajovský ostrejšie vyhraňovať ako stúpenec niektorých hlasistických názorov.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.