ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Z článkov

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Jozef Gregor Tajovský:
Z článkov

Dielo digitalizoval(i) Gabriela Matejová, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Filip Pacalaj, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Michaela Dofková, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová, Branislav Šušlík, Christián Terkanič, Valeria Bednarikova, Lenka Drobná, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

140

čitateľov

Do českých škôl

^[38]

Maďarské školy odcudzia slovenské dieťa svojmu národu, nenaučia toľkým a takým odborným vedomostiam, ako školy české. Výsledok vyučovania v maďarských školách je nedostatočný preto, že vyučujú cudzou rečou. Ale naučia po maďarsky, odpovie nejaký hazafík. Koľko naučia? Kto dôjde až po vysoké školy, toho možno, kto ale po dvoch-troch rokoch ide na učenstvo, ten sa len práve toľko naučí, že sa predať nedá, ale v boji životnom mu to chleba nedá, iba ak ako žandárovi, policajtovi alebo podobnému sluhovi, čo je u nás špatnou módou, že remeselník, vyučený po pár rokoch opúšťa samostatné remeslo a tisne sa za sluhu, veď zná po maďarsky. Ale nie zato sa tisnú do ponižujúcej často služby, že vedia po maďarsky, ale preto, že nevedia dokonale svoje remeslo a nie sú vstave konkurovať s remeselníkom vyššie učeným a v svojom remesle odborne vyučeným.

Pre priemyselníka, obchodníka odborné vzdelanie a spôsobnosť je viac ako deväť rečí. Naši drotári, sklári znajú ich i toľko a predsa sú biedni, ako i pieseň ich hovorí, „po tom šírom svete potĺkať sa musia“ a len málo je tých, ktorí si boli vstave založiť väčšie dielne, vlastné fabriky na drôtený a plechový riad. Lebo i k tomu sa vyžaduje odbornosť, a pasce, plátanie a drotovanie hrncov, predávanie plechov len žobrácky vyživí.

Ako by bolo treba v tomto remesle odborných vedomostí a spôsobilostí, tak tým viac je nám ich treba pri remeslách všeobecných, každému prístupných.

Českí remeselníci a priemyselníci dnes už úspešne závodia s Nemcami a školy odborné české sú nad nemecké, lebo čo Nemci zvládzu grošom, to Česi musia premôcť rozumom.

Takýto boj bijeme a budeme ešte len biť aj my Slováci s Maďarmi. Ale ak ho víťazne máme dobojovať, musíme sa náležite vyzbrojiť. Ale kde? Snáď u domácich majstrov? (Česť výnimkám.) Snáď v maďarských učňovských a odborných školách? Priemerný náš vyučenec je v pokročilých štátoch len skoro do učňovstva súci, a učňovské, odborné školy maďarské — hejreťuťuťu a trocha tej maďarčiny a pohlavkovania a zneužívania všetkého, čo je slovenské — dosť. Veď nemáme ani odborných učiteľov. Všelijakých darobných úradov máme dosť, ale učiteľov? Ktorý chce, chytí sa po skončení nejakého jedno-dvojmesačného kurzu vyučovať spoločne obuvníkov, krajčírov, kováčov, pekárov, kupcov a akého len všemožného odboru učňov. „Nyugta a számla“ (kvitancia a účet) to sú všetky múdrosti. Odborného dačo? No ako, keď ten pán učiteľ iba to vie, že sa z remeňa a nie z plechu robí obuv, že u kováča iskry fŕkali, keď šiel povedľa, a pekár že žemle pečie, kupec kadečo predáva… To sú odborné znalosti. Nie tak v Čechách a inde. Tam už školy zodborňujú: vyučuje sa každý odbor osobitne a osobitnými, do veci sa rozumejúcimi učiteľmi a praktickými odborníkmi, ktorí v patričnom remesle zvlášť vynikli. To je už škola! A kde sú školy odborné?!

Nuž z takýchto škôl vyšlí remeselníci a priemyselníci, kupci otvárajú nášmu podrastu v Čechách náručie a vďačne vítajú každého slovenského synka, ktorý sa vážne chystá osožným byť sebe a poslúžiť dakedy k úcte a uznaniu slovenského národa.

Vlani už sto päťdesiat žiakov slovenských bolo na českých školách, a len drotárskych synkov dvanásť sa učilo rozličným remeslám. Rodičia slovenskí, ktorí chcete svoje dietky dať vyučiť v remesle, v obchode alebo v odbornej hospodárskej, obchodnej a akejkoľvek (strojníckej atď.) škole a pritom záleží vám i na tom, aby to dieťa vaše sa za slovenské mozole, za vašu reč nehanbilo — ta s ním do českej školy, k českému priemyselníkovi na učenie.

Do učenia prijímajú sa chlapci kedykoľvek, do škôl odborných chlapci i dievčatá zapisujú sa do pätnásteho septembra, do niektorých (hospodárskych zimných) i pozdejšie. Kto by potreboval radu, nech obráti sa na Československú jednotu (Praha, Jindřišská ulica, stará škola u Sv. Jindřicha) alebo i na našu redakciu, vďačne vám dáme úpravu. Komu je bližšie, môže písať i p. dr. M. Bellovi do Ružomberka, alebo p. Jánovi Cablkovi do Vrbového.

Preč od maďarských škôl, lebo nám odnárodňujú mládež!

Slovenská mládež do českých škôl!

Úfajme sa, že na takto rok už zaznamenáme nie sto päťdesiat, ale aspoň dvesto päťdesiat žiakov na českých školách. Nazdar!

^[38]Národný hlásnik XLVI, 1913, č. 36, str. 1 — 2

Týmto príspevkom doplnil článok „Vyberajte!“. Tajovský mohol sa opierať aj o vlastné skúsenosti.

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »