Z článkov

^[6]

Keď idú predávať kravu, udrú ju spakruky niekoľko ráz po zadku metlou alebo omelom, a to hrubším koncom, aby vedela, že ju už nechcú v dome držať. A keď kravu kúpia, dajú jej vankúš za rebrinu, aby bola tučná; miesto jej vykropia svätenou vodou, aby strigy nemali k nej prístupu, a k válovu oprú vianočný prút (donáša ho pastier, keď si vyberá svoje služné pred Vianocami), aby skrotla.

Keď krava kope, vytnú ju žobráckou palicou, aby prestala kopať.

Pod kvočku podkladajú vždy nepárne vajcia, a robia to v nedeľu, keď idú ľudia z kostola, aby vraj toľko sa vyliahlo, koľko tých ľudí ide. V piatok „nepodsýpajú“, a keď aj, nuž tak medzi jedenástou a dvanástou hodinou, keď je vraj veľa hodín, aby sa toľko kureniec vyliahlo. Ktoré gazdinky nedržia sa tohto, tie zaiste na „prázdny deň“ (bez mesiaca) nepodkladajú kvočky.

Keď o niekom snívajú, obrátia vankúš, aby sa aj tomu o patričnom snívalo.

Keď niekomu príde „z očú“, umyje sa močom a utrie ženským odolkom — z opaku.

„Z jazyka sa chytro vymlzne!“ (Hiadel.)

„Hľadí na štyri báne.“ (Škuľavý.)

V pondelok treba sa Cigáňa chytiť, aby mal človek celý týždeň šťastie.

„Načo to robíte?“ opýtal som sa jedného, čo mal krop (goľvu), keď pred Ďurom vytiahol z gatí šnúrku, dal slepému jašterovi deväť ráz cez ňu prejsť a uviazal si ju na hrdlo.

„Bodaj by mi tak chytro bolo na osoh, ako si sa spýtal.“ (T. j. aby mu krop skapal.)

Keď idú z utierne domov, nech pozrie cez kľúčovú dierku do izby: ak má v tom dome niekto do roka umrieť, vidí umrlčiu truhlu na izbe.

Keď idú dievčatá na utiereň, hádžu do svätenice opekance, a keď vychodia, nuž ich zas vyberajú. Ktorej sa nedostane, tá sa nevydá.