ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

I

„Bola tuhá zima, sňahy, fujaky, metelice zúrili po Tatrách: mládež, vidiac, že ozaj nemá byť vyočúvaná viac z ohľadu túžob svojich horúcich, menovite, že naskrze jej nemá byť dovoleno počúvať toho a učiť sa od toho, v kom všetku svoju duchovnú rozkoš nachádzala, zanechala tam štipendiá, alumneá, konvikty, pedagógie, sľuby, prosby a vo fujakoch a v zime odišla z Prešporka do Levoče.“ (J. M. Hurban, Slovenské pohľady 1847, I, 2, s. 48.) Týmto vyhnancom prešporským Janko Rimavský napísal báseň Svojím Vrstovňíkom na pamiatku a vydal v Prešporku vo februári 1844 (4⁰ s. 8).

Hurban (Slovenské pohľady 1847, I, 2, s. 48) napísal: „… báseň táto je prvšja vitlačená práca v našej čistej Slovenčiňe.“ Keď Hollý a celá bernolákovská literatúra berie sa totiž za prechod k čistej, vlastnej slovenčine, tak prvou slovenskou knihou je Nitra II., vydaná z jari 1844. Ale Rimavského báseň Svojim vrstovníkom vyšla vo februári tohože roku, ešte v zime. I sám pôvodca roku 1889 (Iskry zo zaviatej pahraby, s. 35) hovorí o nej, že je prvý „tiskopis v terajšej spisovnej slovenčine“.

A predsa vari nie je tak.

Zabudlo sa na kalendáre. Na kalendáre Belopotockého, ktoré už v tridsiatych rokoch boli pomerne vzácnymi zborníkmi našej literatúry. V kalendári Belopotockého na rok 1834 (Nowý i Starý Wlastenský Kalendár na rok Paně 1834… W Lewoči, pjsmem Jana Werthmüllera) pod záhlavím „Wšelicos pro zabawenj. Prostonárodnj Pjsně swětské“ vytlačené sú tieto tri básne od Sama Chalupku:

I. Padlý v bogi vogák

II. Nářek slovenský

(Může se zpjvati gako: Hore hágom, dolu hágom.)

III. Pjseň vogenská

Ako vidieť, čistá stredná slovenčina. Básne majú podpis: Samuel Chalupka č. b. (= čakateľ bohoslovia). Slovenčine chýba len mäkké ľ (král, polom, lubá mati), ale toho nemal ani Štúrov pravopis o desať rokov neskoršie. Nakoľko je pravopis troch básní Chalupkových etymologický, ich slovenčina zdá sa nám byť ešte totožnejšou s terajším literárnym jazykom naším než jazyk básne Rimavského, tlačenej Štúrovým fonetickým pravopisom.

Čo do času tieto Chalupkove tri básne majú prednosť i pred Kollárovými Zpiewankami. Prvý diel Zpiewaniek vyšiel síce roku 1834, no kalendár na rok 1834 musel byť vydaný ešte v starom roku. Vlastná slovenčina staršia je iba v zbierke Pjsně swětské Lidu slowenského w Uhřich (Šafárik, Benedikti, Kollár) 1823, 1827. I pravopisu Chalupka sa držal asi toho, na ktorom Kollár a Šafárik boli sa dohovorili na začiatku dvadsiatych rokov, keď so zápalom len im vlastným chystali sa uvádzať slovenský jazyk do literatúry. (Pozri Dopisy Pavla J. Šafaříka Janu Kollárovi, ČČM 1873, 1874.)