Zlatý fond > Diela > Príspevky k životopisom a opravy textov literárnych diel slovenských spisovateľov


E-mail (povinné):

Jozef Škultéty:
Príspevky k životopisom a opravy textov literárnych diel slovenských spisovateľov

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Dušan Kroliak, Veronika Gubová, Tibor Várnagy, Viera Marková, Henrieta Lorincová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 15 čitateľov

Pôvodný text Kráľovej básne Pieseň bez mena

Janko Kráľ nie bez príčiny bol zvaný divným Jankom: básne jeho zväčša len v odpisoch priateľov dostávali sa do rúk redaktorom a do tlače — on sám ich roztratil. Keď roku 1871 slovenská Matica chcela vydať jeho básne, matičný tajomník, návodom samého poeta, vyhľadával rukopisy i u Fr. Šujanského. (Slovenské pohľady 1910, s. 442.) Kráľ a Šujanský žili spolu roku 1860 v Kláštore pod Znievom. Ale Šujanský, v liste Matici napísanom, osvedčil sa, že on rukopisov Janka Kráľa nemá, ani nemal. Väčšine nevytlačených dotiaľ básní prišiel na stopu až Jaroslav Vlček roku 1891 v Přerove, v odpise Fraňa Řepku. Tak bolo možné vydanie, usporiadané Vlčkom: Verše Janka Kráľa. V Turčianskom Sv. Martine, 1893.

Od tých čias našli sa niektoré rukopisy samého „divného Janka“, svojím časom bude teda možné i opraviť texty, tlačené z odpisov. —

Tu odtlačím z poetovho rukopisu báseň

Pieseň bez mena Strmá, kamenná cestička, tu ťa ja púšťam, pesnička; sama, bez mena všetkého, ta! choď do sveta šíreho. Našiel som ťa na smetisku, neviem o tvojom priezvisku. Šíry je východ i západ, hľadaj si svojho otca, mať! Keď nájdeš, ta ťa poznajú, za rúčku stisnú, bozkajú, budeš ich, a oni tvoji, budete oba v pokoji. Nad Váhom tri húsky belavé lietajú, obláčky ľahučké tri ich zastierajú; veď ich zastierajú od neba modrého, by neuhoreli od slnka horkého. Slnko cez obláčky sa vždy tuho drelo, ale na husičky pozerať nesmelo. Nesmelo pozerať — nesmelo zohrievať, muselo si žiale do Váhu vylievať. Od Váhu po Hrone k tichému Dunaju, tam tie žiale mútnou vodičkou plávajú. Lún o skaly praním, prudkými vetrami, čo sa naháňajú holými púšťami, horami, dolami, hájmi posvätnými, všade niečo tajné sa ozve za nimi, niečo tajné ozve, čo srdcia po tíše, jak topole smutné nad Nitrou kolíše; so šumom tichých vôd, s kulicha pišťaním, s krákaním žiab hnusných, s mĺh nočných sa stlaním, s jedným zvukom tajným, čo ľudia neznajú, tie žiale deň i noc na boha volajú. Ah! nechajže, nechaj, ani nespomínaj, aleže si radšej pesničku zaspievaj: Naprostried chodníčku rozmarín štepila, rozmarín štepila a slzy ronila; slzami svojimi kvietok polievala a na všetky strany sveta dač šeptala, hviezdy, nebo, peklo krížom zaklínala, a naposledok ho ešte raz bozkala. Na tom nebožiatku tam sú tie pyšteky, akoby prikoval na večné ich veky; tam sú tie pyšteky, jak by vymaľoval, aby ten maličký stromček každý poznal. Jaj! stromček maličký, ako to jabĺčko, keď chlapci ráňajú a vtáci ďubajú. Neráňaj! neďubaj! veď som ja sirota, stromček som maličký, dosť ma bije psota; pocestní mi ľudia vetvičky drúzgajú, na jar mi od mrazov lístočky padajú. Ha! nespievaj ďalej — nevidíš mrak tmavý ako sa ti skrúca kolo tvojej hlavy!! Na vetroch a chmárach hromy sa dvíhajú, beda! komu ani plakať už nedajú. Šuhajkova nôta letí po doline, hľadá dobrých ľudí po celej dedine: vidíte tú búrku? hľa, pre Hospodina! už pŕchať, už liať sa, už durkať začína. Dajte mi pod strechou vašou noc prestáti, veď vám za to milý sám pánboh zaplatí; veď som ja tiež vaša, a nie som sirota, mám otca, mamičku, sestričky i brata.

Rukopis básne je čistý, zreteľný, akurátny; pravopis štúrovský. Podľa zásad fonetického pravopisu urobené sú na ňom ešte niektoré opravy (ždi miesto vždi, šade m. všade, račej m. radčej, pocesní m. pocestní a iné) rukou Jozefa M. Hurbana, redaktora Nitry, kde báseň prvý raz bola tlačená. Redaktor Nitry teda dostal túto báseň v rukopise samého Janka Kráľa, no v almanachu vyšla tak, že nemá ani verša Nesmelo pozerať, nesmelo zohrievať, ani ešte druhého: čo sa naháňajú holými púšťami. Pravdepodobne do tlačiarne báseň dostala sa predsa v nejakom odpise, lebo tento poetov rukopis, hoci má redaktorove opravy, je taký čistý, že nemohol prejsť cez sadzačove ruky, zanechávajúce stopy od olova a farby.

Do knižky Veršov Janka Kráľa Jaroslav Vlček prevzal báseň z Nitry — tak, ako tam bola vytlačená.

Rukopisu poetovho, z ktorého tu teraz podávam text básne ja, Vlček nemal. Že verše, týmto tu doplnené, boli vypadli, už či tlačovou chybou, či nejakým iným spôsobom, a v texte že sú potrebné, ukazujú rýmy:

Nesmelo pozerať, nesmelo zohrievať, muselo si žiale do Váhu vylievať —

a tiež

Lún o skaly praním, prudkými vetrami, čo sa naháňajú holými púšťami.

V texte tu vytlačenom všetko, čo je naklonenými typmi sádzané, je vzaté z rukopisu Janka Kráľa. Naklonenými typmi sádzané verše a slová ukazujú rozdiel medzi textom básnikovho rukopisu a textom básne, ktorý sme dosiaľ znali.




Jozef Škultéty

— slovenský literárny kritik, historik, jazykovedec, publicista a prekladateľ Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.