ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V Slovenských pohľadoch (1912, s. 690) je už vytlačený Kollárov list z roku 1834, podľa ktorého ustrojenie Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej Jánovi Kollárovi bola „weliká a důležitá“ vec a „pri spojených silách“ tešil sa dožiť sa i časopisu slovenského. Riadnych členov spolku Kollár vtedy vymenoval takto: „p. Szuchányi, p. Ottmayer advocat, p. Bernolak úřadnjk při Consilium, p. Herkel advocat, p. Hamuljak, p. Koiš a Kollár.“^[6]

Tým svojím listom Kollár pýtal od Michala Godru príspevky pre almanach Zoru, ktorú nový spolok chystal sa vydať na rok 1835. Zora i vyšla, a hneď robili prípravy, aby ju mohli vydať i na rok 1836. V januári 1835 Kollár a Hamuljak rozposlali nasledujúci list:

„Ňekterí w Buďíne a Pešťi bidlící Milowňíci Reči a Literaturi slowenskég, chťegíce uhoweť mnohím Kraganom swím zábawnú ňegakú, na Spósob običagného u giních wzďelaních Národow Almanachu w prirodzeném swém Gaziku písanú ručnú Kňižečku čítať žádagícím, w pominulém Leťe ňelen známích, sebe blízkích Pánow Spisowatelow slowenskích ku Chistáňu a Zasláňu súcích do takowégto Kňižečki literních Plodow požádali, ale i sami, kterí mohli, Pero do Ruky vzali a pracowali, áno rozďelíce na Akciu celú predwiďeních, na Ťisk a obrázki potrebných Nákladkow Summu, i Peňáze po Částkách napred poskladali a za kráťučkí tento Čas tam priwedli Wec, že w stawe sú prwí slowenskí Almanach pod Ménom Zora na rok 1835 Kraganom swím podať, gako ho i skutečne podáwagú.

Kogíce sa tú sladkú Náďegú, že tato w Lóňe drahég Wlasťi Učinkowáňím oprawďiwích, ku ňewinnég, čistég Zábawce Kraganow swích prispeť žádagících, Vlastencov powstalá ručná Knižečka od Weregnosťi wďačňe prigatá i podporowaná buďe, míňá tíže akcionárští Milowníci Reči a Literaturi slowenskég podobnú Kňižečku pod tímže Ménom i na nasledugící 1836-tí Rok na Swetlo widať, ag o Zdokonáleňí geg, nakolko len Okolostogičnosti dopusťá, wšemožne sa postarať.

Z Príčini teg powoláwagú učeních swích Spolubratow úprimňe, abi sa k Zámeru temuto zawčasu pričiniť, a wiňímagíce weci, které sa Wíri, Politiki a weregného Práwa (jus publicum) tíkagú, gakowé toťiž w Kňižce tegto Místa mati nebudú, w giních gakíchkolwek Predmetoch ňekteré milochutné, do Almanachu súcé, awšak prúwodné Gednáňa nade všecko, ale Rozprávki ze Žiwota Národu čerpané, buď we Weršoch, buď a zwlášte w Prostomluwe wipracowať, a dobre čítanliwo spísané do Buďína ňebo do Pešťe, k gednému ňeb druhému z nížemenowaních, a síce tak poslať ráčili, žebi Rukopis místo Ména P. Spisowatela ňegakú slobodňe wolenú Prúpoweďú značení, náležitě zaprawení a s priloženú aňeb, čo lepšeg, z Pečaťi Rukopisu wisícú, též zapečaťenú Cedulkú, která zwenku tú gistú Prúpoweď, wnútri ale Meno P. Spisowatela obsahovať má, opatrení bol; a toto síce z Ohledu toho, aby sa o zaslanég liternég Práci nestranní Súd wiňéšťi mohel. Ostatňe každí do Ťisku wzatí Plod dwa Mesáce po Wigítí kňižečki slušne sa poctí anebožto odmení, ten ale, kterí bi sa do Spisu tehoto ňehodil, spolu z ňeotewrenú Cedulkú za Žádost spátkem nawrátí.

W Pešti Ledňa 1835. Ján Kollár w. R. Martin Hamulják w. R.“