Zlatý fond > Diela > Príspevky k životopisom a opravy textov literárnych diel slovenských spisovateľov


E-mail (povinné):

Jozef Škultéty:
Príspevky k životopisom a opravy textov literárnych diel slovenských spisovateľov

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Dušan Kroliak, Veronika Gubová, Tibor Várnagy, Viera Marková, Henrieta Lorincová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 15 čitateľov

Z papierov Sama Chalupku

V Slovenských pohľadoch 1897 (s. 125) dal som odtlačiť tri básne Sama Chalupku, tak ako boli vyšli v Belopotockého Kalendári na rok 1834, Konjku moj vraný, Nad Tatrou sa ňebo kalj, Pod Tatrou zástavy vegú. Jazyk troch básní je čistá stredná slovenčina a pravopis veľmi blízky tomu, na ktorom Kollár a Šafárik boli sa dohovorili na začiatku dvadsiatych rokov. Ich odtlačením chcel som ukázať, že literárna história nie celkom správne pokladá báseň Janka Rimavského Svojím Vrstovňíkom na pamjatku (1844) za „prvú vytlačenú prácu v našej čistej slovenčine“; prvou bola len v Štúrovom pravopise. (Z troch básní Chalupkových prvá vyšla i v I. zväzku Kollárových Zpiewaniek (s. 387), druhá v ich II. zväzku (s. 149).

Z tých rokov Sama Chalupku, alebo o niečo neskorších, sú i tieto jeho piesne:

Bolo mračno, bolo, a lěn rosa padla, A mně pod oblokom ružička uvädla. Ej, bol mi to kvjetok nado všetky kvety, Keď som ju sadila, prišol na zálety. A keď pervý púček pustila ružička, Pervý raz ma kdosi bozkal v bjelé líčka. Ale je ona už celá ožalená, Jaj, bože môj, bože, čo to len znamená. „Znamená, znamená, nědobré znamenje, Že ta naša láska ide na skončenje. Ide na skončenje pre tú tvoju mati, Že těbä, děčátko, něchce za mňa dati.“ Neboj sa, šuhajku, milá duša moja, Keď ty moj ostaněš, ostaněm ja tvoja. Račej si dám, račej, na zvony zahrati, Mala by inému moju rúčku dati; Račej sa dám, račej, do hrobu uložiť, Němala by sa ťa, šuhajku mój, dožiť. Mladá som ja, mladá, Umrjeť mi nesladně, Škoda kvetu, škoda, Čo pred časom vädně: Ale keď mi umrjeť, Staň sa vuoľa božja, Nah ma lěn s milenkým V jeden hrob uložja. Oj, nieto tej moci, Okrem boha s neba, Čo by ma odtrhla, Šuhajko, od teba.

V rukopise (zošit malého formátu, 28 strán) tieto dve piesne sú pod číslom 2. a 3.; pod číslom 1. je pieseň Chodí šuhaj po hájiku tak, ako ju známe zo Spevov Sama Chalupku (1868, s. 131 a 132).

Mladá som ja, mladá (číslo 3) pôvodne končila sa: „Nah ma lěn s milenkým v jeden hrob uložja.“ Neskôr, keď v svojom pravopise už mal ae (miesto ä), a rukou už nie mladou, Chalupka doložil: „Oj, nieto tej moci, okrem boha s neba — Čo by mae odtrhla, šuhajko, od tebae.“ Asi v tomto čase, už takou nemladou rukou, v piesni Bolo mračno, bolo (číslo 2), pôvodný verš „Ale je ona už celá opustená“ premenil: „Ale je ona už celá ožalená.“

Tiež už staršou rukou, ale spolovice ešte štúrovským pravopisom a bez Chalupkovho ae, pod číslom 4. napísané je toľkoto:

Vichodí mesjačik zpoza sivích holí, Ja čo len naň pozrem, duša ma zabolí. Bodaj si bol, bodaj, spadol z toho neba, Dala mňe moja mať, mesjačku pre teba.

Je to prvá strofa známej Chalupkovej piesne Zrada (Spevy, 1868, s. 128). — V tomto zošitku viac niet ničoho.

Jeden mlynár, druhý krčmár, Oba odsúdení Pražili sa v pekle spolu Pri jednom plameni. Opýtal sa mlynár Prisyp Doleja krčmára: Prečože ťa, bratku, dali Do toho žalára? A krčmár dobrý vták Smutno si zaspieval: Preto, bratu, preto, bratu, Že som nedolieval. Nuž akáže je to pravda, Bisťuže tri svety: Ja som vo dvoje odsýpal, Predsa som tam, kde ty. Na zvolenskom poli Tri zástavy stoja, Surmy surmitujú, Volajú do boja. Volajú tie deti Slovenského rodu Do boja za národ, Za svoju svobodu. To je naše heslo, To naša prísaha, Tak nech nám, rodáci, boh z neba pomáha. Svieti vatra, svieti Po kraji široko, Bodaj posvietila Junákovi v oko. Svieti vatra, svieti Na bralí vysokom, Dozrel ti ju junák Bystrým svojím okom. Ku nám sa, junáče, Cez tú horu tmavú, Ak ti ďaka dati Za svoj národ hlavu. Hoj, bodaj ma, to tí Vatrou si tam stoja, Čo sa (vychytili) Za národ do boja. Zaspieval si junák Čez dolinu tmavú: Za môj milý národ Z ďaky ja dám hlavu.

Z pravopisu i z papierov, na ktorých sú posledné dve básne napísané (ceruzou), možno súdiť, že pochodia z rokov 1848 a 1849. V predposlednej strofe básne Svieti vatra v Chalupkovom rukopise chýba slovo, ktoré ja tu podľa svojho domyslu doplňujem a dávam do zátvorky. Papier, na ktorý napísal báseň, pravdepodobne neprišiel mu viac pod ruky.

Po smrti Sama Chalupku niečo z jeho zápiskov dostalo sa do rúk Fr. Šujanského — prostredníctvom ich spoločných priateľov banskobystrických; so Šujanského pozostalosťou zas prišlo do nášho Múzea.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Jozef Škultéty

— slovenský literárny kritik, historik, jazykovedec, publicista a prekladateľ Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.