Zlatý fond > Diela > Príspevky k životopisom a opravy textov literárnych diel slovenských spisovateľov


E-mail (povinné):

Jozef Škultéty:
Príspevky k životopisom a opravy textov literárnych diel slovenských spisovateľov

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Dušan Kroliak, Veronika Gubová, Tibor Várnagy, Viera Marková, Henrieta Lorincová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 15 čitateľov

Z pozostalosti Jána Bottu

Práčka na Rimave

Na bystrej Rimave práčka perie, bielu jej košieľku voda berie a ona prevráva bystrú vodu: „Nerob mi, vodička, nerob škodu! Veď som ja vdovička, biedna mati, nahaná jak ten kôl na tej hati. Ach, veď mi všetko, už všetko vzali, ustrňže aspoň ty v mojom žiali. Vzali mi poklad môj, moje dieťa, načo som, načo som na tom svete! Vzali mi na vojnu jedinkého: nahaj tú košieľku, — to je jeho! A na tej košieľke periel dvoje: to jeho slzy tam, slzy moje; a na tej košieľke krížik zlatý — ber si, ber, vodička, všetky šaty, len mi tú nezaber preč do Tisy, radšej ty, Rimava, mňa vezmi si!“ A v očiach matičke slzy hrajú a vlnky Rimavy šepotajú: „Poď moja, poď za ňou, vezmem ťa ja, zanesiem do Tisy, do Dunaja, a dolu Dunajom v cudzie zeme, tam tvoje dieťatko vynájdeme. Na bystrej Rimave kto to perie? Mutná jej vodička šaty berie. „Kdeže si, kdeže si, smutná mati? ujdú ti Rimavou všetky šaty!“ — Šaty, ach! všetky už pochytané, jedna len košieľka a — práčka nie. Na brehu vŕby ju vyzerajú a vlnky Rimavou šepotajú: „Poď, moja, poď, moja! dobre ťa ja zanesiem do Tisy, do Dunaja, Dunajom tadolu v cudzie zeme — košieľku synovi zanesieme.“ Na tichej Rimave za mesiačka práva tam z polnoci jedna práčka. Ak perie, tak perie až do rána: ešte tá košieľka nedopraná. Tak perie noc po noc celé letá, odkedy? nikto to nepamätá. A že ju dotiaľ tam bude prati, kým sa vraj Rimava hor’ nevráti.

Rimavin

Poďže sem, synček môj belohlavý, čo toľko pozeráš do Rimavy? Keby si vedela, mamka drahá, jak ma v ten vodný svet čosi ťahá. Poď domov, poď domov, kvietok zlatý, šije ti mamička nové šaty. Počuj len, mať, počuj, jak ma vábi: Poď, poď, poď! strieborné dám ti háby. Poďže ty len ko mne, milý synu, pletiem ti vienoček z rozmarínu. Čuj len tú Rimavu, jak ma zovie: Poď, u mňa máš vienky diamantové. Poďže ty, synček môj, poď len ko mne, zaspievam ti piesne krásne, šumné. Počuj len, mamička, mamka moja, jakú mi tu hudbu vlnky stroja. Poď domov, synček môj, ideš sa ty zabávať na pažiť s kamaráty. Jakže nejsť, keď ma tak, ach, volajú tie vlnky so sebou ku Dunaju. Poďže len, poď domov, môj holúbku, stará mať rozpráva pri kozúbku. Hoj, idem, už idem, mať ľúbezná, veď takých povestí nik viac nezná. Na brehu Rimavy chlapček sedí, na vlnky šumiace snivo hlädí. Varuj sa, synček môj, varuj vody, tam baba zelená chlapcov zvodí, ona by ťa vzala až do Tisy, a tam, môj synáčku, zhynul by si, tu je však krásny svet, jasné nebe, a tak mladne, volá, ťahá k sebe. Či čuješ, mať moja, jak to žiali: „Poďže k nám, poďže k nám, chlapček malý!“ Počuj len, počuj len, jak to mámi: „Poďže, poď, chlapček náš, hrať sa s nami!“ A čoby priam zašiel ku Dunaju, tvoje ma slovíčka privolajú, a čoby až v Čierno pošiel more, na tvoje volanie prídem hore!

Dávam tlačiť tieto dve básne z tých istých papierov Bottových, z ktorých Pavel Dobšinský povyberal to, čo roku 1883 podal v Slovenských pohľadoch (s. 455 — 476). Pod báseň Práčka na Rimave Dobšinský ceruzou poznačil: „Botto mohol túto básničku podať do vydania Pokornému,[20] ale nedal — tedy neuznával ju za dokonanú.“ Poznámka nezdá sa mi byť odôvodnenou. Ja by som skorej povedal, že Bottu mýlila azda akási podobnosť básne s Aranyovou baladou Agnes asszony,[21] a vysvetľovať pôvodnosť svojej myšlienky — to nevidelo sa mu byť primeraným.

Ako väčšinu svojich známych básní, Botto skladal i túto iste v rokoch 1846 — 1848. Na to poukazuje i jej formálna a ešte aj iná príbuznosť s básňou Rimavin. Obe básne Dobšinský prepísal na papier pôvodne Bottovi patriaci a doložil pod nadpis básne Rimavin: „v zbierke č. 36“. Táto „zbierka č. 36“, podľa všetkého bola však jedným z tých zošitov, ktoré Dobšinský opatroval zo svojich levočských študentských čias, v rokoch 1846 — 1847 trávených spolu s Bottom: čiže Bottova báseň Rimavin povstala ešte za onoho času v Levoči, a s ňou i báseň Práčka na Rimave. Arany bol od Bottu starší o 12 rokov, ale literárne pracovať nezačal taký mladý ako náš básnik. Len dve epické dlhšie básne jeho, Elveszett alkotmány a Toldi, vyšli pred 1848. Balady svoje, medzi nimi i Agnes asszony, Arany neskoršie skladal.

Ku básni Rimavin a čiastočne i ku Práčke je kľúčom alegória Na brehu Rimavy (Spevy, 109). Totiž:

Oj, vlnky, sestričky nekárané, čujte len za sebou to volanie! Volajú za vami rodné strany: „Nechoďte tadolu, tam svet planý! Tam mláky, zátoky, klamné siete: nikdy sa vy stade nevrátite! A keď sa i jedna-druhá vráti, nepozná tú ani vlastná mati…“ . . . . . . . . . . . . . . . . A ony len letia — hoja, haja! nečujú rodného vzdychy kraja.



[20] Rozumej vydanie: Spevy Jána Botto. V Praze, 1880.

[21] Slovenský preklad: Dunaj 1874, s. 59 — 63.




Jozef Škultéty

— slovenský literárny kritik, historik, jazykovedec, publicista a prekladateľ Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.