SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Noc


Čas tmy, čas zrodu tajných túžení,
čas prenikavej nemoty!
Syn prác, bied dieťa pokoj túžený
si nájde, bôle ukrotí
a uschne slza, potu kropaj,
hlad sirôt, núdza žobroty
sa vzdiali, v tebe zmĺkne smútku taj.

Čas tmy! Tá tvoja náruč privábi
krás ríše rajské, slasti vnád,
kde svätej čnosti čisté koráby,
hoc sú len z blata nízkych chát,
v sne sladkom strážia nevinnosti plod.
Tam raj je, lebo varovať
čnosť zíde anjel odo všetkých škôd.

Čas tmy, čas hrôzy, hnusných kaluží,
keď smilník behá šialene,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
kým k cieľu svojmu chtivo dotúži,
čnosť bôľne zalká, zastene,
keď pekiel chasy sídla rozvinú
brať korisť svojim v odmene
a k hriechu zvedú dušu nevinnú.

Čas tmy, čas, v ktorom ako netopier
sa na zboj berie lúpežník,
krv pije smädná zem a tichý mier
tak často ruší obiet krik,
blk ohňa k nebu šľahá, stúpa,
Rím páli Nero ukrutník
a vraždí, by sa v krvi skúpal.

Noc, jak si hrozná! — a jak nádherná!
Hriech v tebe smelo víťazí
a vládne duchov chasa pekelná!
Ty pútaš väzňa v reťazi,
pestuješ dietky nevinnosti
jak ruže sucha od skazy,
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
keď s rosou im dáš nové skvosty!

1. XI. 1886