SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jak jasný…


Jak jasný dnes je večer
a tak sa blýska tuvon,
že až mi oči slepí
v tom blesku svojom tuhom.

Ó, jak sa klameš, druh môj,
nie sú to blesku ohne,
to žiare môjho srdca
von bijú, keď sa pohne.

Žiar večný lásky k vlasti,
tá vyblkuje hore
a tú mi nezahasí
ni celé svetomore.

Tú vo mne zmáha psota
a veľké oddialenie,
keď hľadím s túžbou v duši
na Tatry na zelené.

Keď príde Tatier rozvoj,
hlas zaznie „tu je jar, tu“,
keď vďačné dietky vložia
si matke skvostnú partu.

To tiež len olej bude,
živiaci srdca vatry,
lež rozkvet zahojí mi
kvas rán, čo krivda jatrí.

18. IX. 1886