SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tvorba


Jak úzkostlivo, bôľne žena stonie,
keď zo života svojho rodí dieťa,
tak trpké slzy oči pevca cedia,
keď veľké dielo rodí sa mu v lone.

Les, lúka kvitne, vánok veje vonne
a z neba žiary čisté lesklo svietia;
i obletujú včely krásne kvieťa
a lišaje sa hrajú v bystrom zhone.

Slasť prejde srdcom, zatrasú sa struny
i scítia bolesť sladkú, netušenú
a v duši mojej tichá pieseň zuní.

Kto nežije len svetu vonkajšiemu,
lež prežiera aj v duši deje, rumy,
ten často roní slzu ubolenú.

7. VI. 1901