SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V žiali


Čo ťa bolí, duša moja,
čo ti je tak smutne?
Žiališ ako holub, keď mu
niekto krídla utne.

Keď už cíti sladký závan
jari vo väzení,
keď zrie zeleň rajských lesov,
stojí rozžialený.

Keď už zhliadne druhov svojich
letieť v modrej klenbe,
túžba jemu srdce napne,
kýpťom krídel klepne.

Kto ti odťal, duša moja,
bleskorýchle krídla?
Aká krutosť roztopaše
teba uzly splietla?

Boh zná, pre mňa odpočinok
snáď len v hrobe jesto,
a jediným útulkom je
pre mňa snáď to miesto.

30. III. 1886