SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na 18. marca


Keď škovran si už ľúbo peje,
hoc zmrzlú pôdu kryje ľad,
či div, že vo mne, chorom, tiež je
chuť pieseň slabo zaspievať
v súmraku sivom zimy ušlej.
Veď zajtra príde jarný už vej!

Snáď teplé jaro s vonným vzduchom
jak v pôde zmretej cez zimu
mi vzkriesi život v tele suchom,
poskytne rozkoš nevinnú
tak v časnom žitia môjho sklone,
ach, jak mi srdce v žiali stonie!

Ja mladý, ale predsa starý,
už poznám seba, klamný svet
a táto známosť, tá ma zmarí,
pálčivosť ako útly kvet.
Či nájdem ešte rosnej vlahy,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
by skriala vo mne život drahý?

18. III. 1889