SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Richardovi Osvaldovi


Kto bude dráždiť moje srdce zas,
ktože ho zvábi do hier čarovných;
jak z úľa včielky na jar slnca jas
vše do lúčin vonných, do žiar maľovných.

Ach, všetko radom už ma opúšťa,
jak v lete pozdnom žlté lístie strom,
jak spevní vtáci ušli von z húšťa,
tak z môjho srdca ušiel slasti zhon.

Aj vy ma, piesne, poopúšťate,
už sa mi tratí aj to nadšenie,
jak vôňa čerstvá v zvädlom kvieťate;
ach, srdce moje už hneď onemie.

8. X. 1894