SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ozvena


Ja som sa pýtal ozveny,
čo v húšti lesa
nám poozve sa;
čo zapríčiní na zemi,
by som bol šťastný, blažený,
by som mal istú budúcnosť?
A ona riekla: „Čnosť.“

Ó, riekni, milá ozveno,
kde také miesto
tu v svete jesto,
kde srdce dleje blaženo
a dokonale sprosteno
zlej sudby všetkých rozmerov?
A ona riekla: „Rov.“

I rieknem ešte ozvene:
„Ó, sestra krásna,
čuj ešte raz ma,
čo na nás biedy doženie,
že až duch lká v nich skrúšene,
čo pôsobí v nás omrzlosť?“
A ona riekla: „Zlosť.“

30. X. 1900

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama