SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Večer


Ach, skloň sa, slnce, skloň,
prv bude noci tma,
už z veže zaznel zvon
a volá modliť ma.

Ach, vráť sa, myseľ, vráť
z tých končín Tatry sem,
čo máš tam mimo strát,
čo ľúbiš biednu zem?

Viem, čo ťa viaže ta:
tvor nebies, raja zjav
a ľud, tá obeta,
nie je to pravda? Vrav!

Lež včuľ už vzlietni výš,
ta hore k nebesám,
stíš svoje búrky, stíš,
kým Bohu zaplesám.

A potom v tieni tmy,
kým telo bude v sne,
ty chytro prelietni
v tie kraje čudesné.

Tam nájdeš čistý raj,
zjav raja, anjela,
ta, ta sa poberaj,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
už hviezda zatlela.

23. V. 1886