SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Západ


Mrak ranil slnce v lone západu.
Na kosier strieka krv z rán na líca.
Vo vlastnej krvi tonie, topí sa
hasnúci zrak preč na seč mladú.

Hľaď, zeleň seče blčí plameňom!
Čo žije, všetko čuplo úzkostne.
Tu moje srdce zas sa pooctne
i siahnem k stolu. Rana tiež je v ňom.

Som ranená zver. Nemám pokoja.
Jak večer svetlo mizne blaho mne.
Či keď tma čierne krídla rozopne,
sa dakedy mi hviezdy vyroja?

26. III. 1914