SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vej, vetrík…


Vej, vetrík, rozduj mrákavy,
čo kryjú modrú oblohu,
by blysol poblesk jasavý
a ohrial tvorbu úbohú.

Ó, a keď zasa poduješ
jak ľahký prášok drieňa,
tak rozvej moje žiale tiež,
čo mi tak dušu tienia.

1. VIII. 1898