SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Staval som…


Staval som zámky v povetrí hore,
pri hviezde lásky, pri zlatej zore,
vo večnom skvete.
A ty si, deva, kráľovná krásna,
ktorá mi sladkých rozkoší pásma
do venca pletie.

Ja som ťa odklial z poroby nízkej,
ja som ťa zdvihol v ľúbosti čistej
do svojho kruhu.
Keď klokotanie slávika znelo,
vencami ty si zdobila čelo
svojemu druhu.

Základu nemal pevného môj raj,
preto tak chytro zmizol mi, ach, jaj!
akoby para.
Chujavy desné zaviali nivu,
zmarili kvety i dušu snivú
na rumoch jara.

1894

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama