SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mojim sudcom

(Po napísaní „Z môjho života“)


I moje telo z mäsa bolo,
krv teplá vo mne tiež vrela,
i pri mne bolo dievčat kolo;
nuž zranila ma vnád strela.
Kto hodí na mňa kameň za to?
Nás všetkých telo je len blato!

A keď mi dušu šípy bodli,
som zaosŕkal vtedy ja,
lež nepostavil som si modly,
nezvädla vo mne ľalia.
Kto hodí na mňa kameň za to?
Veď niekdy zájde tiež aj zlato.

Nesúďte, ľudia, prísne o mne,
aj do ľalie padne prach.
A že som vyzval vinu skromne,
obľahčil srdcu v trápeniach;

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
kto hodí na mňa kameň za to?
Že sotva múdry, to viem sväto.

19. II. 1895