SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Už zora…


Už zora prstom ružovým
pozdvihla závoj čiernej tmy,
i spišťal vták si nad krovím,
strepotal motýľ nad kvetom,
rév tisne k slncu ovocie,
háj modlitbu si šepoce.

Ó, život, kto ťa rozlúšti?
Jak tajný je tvoj vznik aj skon!
Raz skvitneš mŕtvej na púšti,
raz zhasneš v splne bujarom.
A pud tvoj všetko podmaní,
i mŕtvu hmotu v láskaní.

Nuž pime radosť života
jak včela z kvietkov sladký med,
kým krv nám v žilách kolotá,
a pime, jak sa zjaví hneď.
Čuj, svetom život zbúdza sa
a srdcom mocne otriasa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
13. IX. 1903